Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) definitívne zanikol 20. marca 2024 po takmer 20-ročnom fungovaní v boji proti najzávažnejším formám kriminality na základe novely Trestného zákona, ktorú schválila Ficova vláda 6. decembra 2023 a definitívne odobrila parlamentná koaličná väčšina 8. februára 2024!
ÚŠP dlhé roky nikomu neprekážal, dokonca ani ficovcom. Problém nastal až po nástupe Matovičovej vlády v roku 2020, keď sa zrazu zistilo, že skutky sa predsa len stávali a korupcia na najvyšších miestach tiež existovala.
Keď polícia začala v rôznych kauzách stíhať desiatky ľudí vrátane policajtov, sudcov, vysokých úradníkov či podnikateľov z obdobia smeráckeho vládnutia v minulosti. A tak bolo treba začať konať. Rázne a nekompromisne. ÚŠP musel padnúť za každú cenu a čo najskôr.
Dňa 15. mája 2024 sa však stalo niečo, čo v našej histórii nemá obdobu a čo by si žiadny normálny občan okrem Fica nedovolil ani len vysloviť – atentát a to dokonca priamo na neho!
Atentát, ktorý v plnej nahote odhalil nie len (ne)pripravenosť príslušníkov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov (ÚOÚČ), za „asistencie“ ktorých si na premiéra tejto krajiny „do sýtosti“ zastrieľal amatérsky strelec v dôchodkovom veku, ale zrejme aj reálnu situáciu v rezorte vedenom síce nekompetentným, ale žiaľ o to viac iniciatívnym Šutaj Eštokom.
Pre bežného občana mal ÚŠP aj v tomto kontexte teda určite väčšie opodstatnenie ako ÚOÚČ. A aj napriek tomu bol arogantne zrušený!
Zrušili špeciálnych prokurátorov, tak nech zrušia aj ochrankárov!
Veď načo je ochranka, ktorá nedokáže nikoho ochrániť? Ochranka, za ktorú ani nikto nenesie žiadnu zodpovednosť! Ani minister, ani šéf ochrankárov, ani vláda. Vlastne nikto. Možno niekedy padne aspoň nejaký „pešiak“. Ako v prípade Dankovho semaforu.
Dokonca aj samotnému Ficovi ako predsedovi Vlády Slovenskej republiky a zároveň poškodenému je to aspoň navonok úplne jedno napriek jeho vlastným slovám, že mu „útok spôsobil vážne poškodenie zdravia, opakované operácie, veľa bolesti a utrpenia“.
Zrejme ale nie asi až také vážne a také bolestivé, aby akokoľvek ohrozili túto falošnú, zákernú ale zároveň veľmi krehkú koaličnú súdržnosť, ktorej od samého začiatku zvyšuje adrenalín koaličný trpaslík Danko.
Pretože po tak závažnej životnej skúsenosti by som očakával, že ihneď ako udrží pero v ruke, tak podpíše dekrét o odvolaní ministra, podľa ktorého pri tomto atentáte vraj nikto nezlyhal! On však miesto toho pri svojom prvom poatentátovom a istotne únavnom vystúpení vylial ale opäť iba kýble špiny na všetkých okolo – od opozície a médií počnúc a dedkom z Ameriky končiac.
Pri tom všetkom však akosi zabudol poznamenať, koľko „bolesti a utrpenia“ spôsobuje ON aj so všetkými svojimi prisluhovačmi všetkým slušným a čestným občanom Slovenska!
Slušným a čestným občanom, ktorí na rozdiel od ich voličov stále nechcú a nikdy ani nebudú žrať seno, ale chcú žiť v demokratickom a právnom štáte, v ktorom sú si všetci občania rovní a zákony platia pre všetkých rovnako. A nie tak, ako napríklad v oči bijúcom „normálnom ľudskom príbehu“ o jednom nevinnom semafore a ešte nevinnejšom papalášikovi Andrejkovi.
Fico našťastie prežil. Ale keby nie, tak oni sú takí chrapúni a pokrytci aj sami voči sebe navzájom, že keby sa niekedy v budúcnosti stretli opäť na poľovníckej chate, tak by boli schopní čokoľvek hodiť aj na Fica! Presne tak, ako to už v minulosti dokázali hodiť na Lučanského, z ktorého smrti vytĺkali len politický kapitál. Tak, ako aj z tohto atentátu! Cynizmus najvyššieho rangu. Taký typický pre súčasnú ficopelledanko koalíciu.
Slovensko je zranené, zachráňme ho spoločne.
Takýmto „objavom“ nás po atentáte zaplavila bilbordami ficopobočka Hlas SD. A má pravdu. Dokonca je Slovensko veľmi ťažko zranené.
Nie však čestnými a slušnými občanmi, ale žiaľ súčasnou koaličnou garnitúrou, ich bezhraničnou aroganciou moci a neodolateľnou túžbou nie len po moci, ale hlavne po beztrestnosti, pre ktorú sú ochotní urobiť všetko potrebné. Aby ochránili všetkých podozrivých, obvinených a žiaľ aj tri šesť trojkou obvinenia zbavených, ktorými sa to nie len v súčasnej vláde a parlamente len tak „demokraticky“ hemží.
A tak po odchode Zuzany Čaputovej z prezidentského úradu už túto sobotu nebude mať Slovensko minimálne do ďalších parlamentných volieb žiaľ žiadneho štátnika. Posledná kvapka nádeje aspoň pre súčasné obdobie vyprchala 6. apríla 2024 v druhom kole prezidentských volieb. Pretože ani Fico, ani Pellegrini a Danko už vôbe nie, rozhodne nimi nie sú. Pre mňa určite nie. Možno tak akurát pre Blahu a jemu podobných a aj to asi iba „hrdina“ Fico.
Veľmi smutné a zároveň kruté konštatovanie.
Na záver mi dovoľte napriek všetkému, čo som nie len v tomto blogu napísal, vysloviť respektíve napísať jedno veľké ĎAKUJEM! Vám všetkým – čitateľom mojich blogov, pretože práve teraz ste dočítali môj blog s poradovým číslom 100. ĎAKUJEM.
