Óda na radosť: kapitán Danko zostáva!

no ako sa ukázalo, našťastie úplne neopodstatnené, lebo hrozilo, že on sám (tak ako vrcholoví politici v civilizovaných krajinách, ktorým sa stalo niečo podobné) v rámci sebareflexie a pokory požiada o uvoľnenie z vysokej štátnej funkcie. Bol to rozumný krok od aj Smeru i Mostu-Híd, nezúčastniť sa rokovania parlamentu a takto podržať (v skutočnosti tiež aj pokoriť a zaviazať) si svojho koaličného partnera. V budúcnosti sa im to ešte zíde...A za naozaj nehoráznu a nebotyčne bezočivú som pokladal požiadavku podpredsedníčky parlamentu, aby slovo JUDr. v suvislosti s pánom Dankom bolo odstránené zovšadiaľ, kde bolo vyryté, vygravírované, nalepené a napísané, pravda, aj keď na náklady nositeľa tohoto pochybne získaného titulu. Ku cti p. Dankovi slúži, že ju preto neosočil, ako jej politickí odporcovia, z vykonávania najstaršieho remesla na svete v ďalekej Kanade pre finančné výhody a majetkový prospech, ale túto jej (údajnú) činnosť vyhodnotil len ako maskovací manéver v službách britskej tajnej služby. Hurá! Veď mi týmto činom o 2 roky predľžil potešenie a bezplatnú zábavu! (Humoristické relácie, plné silených vtipov som prestal počúvať). Veď keby bol náš kapitán odvolaný, prišiel by som o takmer nevyčepateľnú studnicu samorastlého humoru a insitného politického myslenia a nápadov.
Aj keď treba priznať, že svoju obhajobu mal tento advokát slabú (novinárske hyeny dokonca pochybujú, že by bol schopný sa advokáciou uživiť), založenú najmä na osočovaní svojich politických konkurentov. Nezabudol upozorniť ani dámy, ktoré by mali záujem o hlbšie zblíženie sa s poslancom Kollárom: Bacha dievčatá na Borisa, okolo neho sú samé mŕtvoly! No akýže plagiát! Len kompilát, zapamätajte si! Aj keď už môj starý otec, ktorý plynne, podobne ako jeho predkovia, hovoril panónskou latinčinou, mi pri písaní mojej diplomovky hovoril: chlapče, nekompiluj, veď v našej latinčine znamená slovo compilare stále odcudziť, kradnúť, vykradnúť, olúpiť, obrať niekoho a ten druhý význam (použiť vo svojej práci cudzie zdroje) pridali len stredovekí učenci a vzdelanci, lebo vtedy neexistovala žiadna autorská ochrana a autorské právo. Isté je jedno: bola nám odhalená trpká pravda. Novozbohatlíci a príslušníci súčasného establishmentu už potrebujú dôkaz o vzdelaní ako istú ozdobu či šperk alebo symbol statusu (podobne ako R.Fico hodinky za 30tis. €), aj keď vnútornú potrebu vzdelania zatiaľ nemajú. Preto sa ich záverečné, absolventské, dizertačné, habilitačné či rigorózne práce strácajú teraz častejšie ako kedysi štb-zložky politikov, derúcich sa po prevrate 89 k moci. Téma Dankovej rigorózky je skutočne žiadaná, už sa stratili 3 takého práce. No zopár poučení tu predsa je: pomery nášho vysokého školstva boli odhalené v plnej kráse a jasný je fakt, že na čele parlamentu stojí absolútne (ne)dôveryhodná osoba, ktorá teraz musí zostať len služobníkom Smeru-SD a až do volieb bude ovplyvňovať a možno aj rozožierať politickú atmosfétu na Slovensku. Kde sú pochovaní tí slávni národovci, zakladatelia historickej SNS (napr. Viliam Pauliny-Tóth aj iní matičiari 19.storočia)? Idem sa pozrieť, či sa náhodou v hrobe neobracajú. Alebo žeby som odišiel - znechutený pomermi na Slovensku - na dlhšie do Španielska? Radšej už len nakrátko, veď aj tam pani Cristina Cifuentes, predsedníčka vlády (županka) madridského kraja pre svoje machinácie v súvislosti so vzdelaním, len nedávno postupne položila celú španielsku vládu...