Celý život som vyrastala v tomto prostredí a viem, s čím sa borili moji rodičia...voľakedy si pamätám, nemali také pomôcky, ako sú už dnes a mama si robila prípravy na vyučovanie každý deň ako žiačik v škole, presne aj úpravy textov ako budú vyzerať na tabuli, zvažovala podľa žiakov , ktorým „písmenkom začne“, ktoré v akom čase deti skôr pochopia, poznala každého žiaka, jeho rodinné pomery, navštevovala rodiny , aby sa presvedčila, ako dieťa žije, ako sa o neho rodičia starajú.
Nie raz im aj pomáhala, zo svojho skromného platu a kúpila, čo potrebujú ....pritom sme boli štyri sestry a brat nám zomrel, ako malé dieťa. Zvlášť sa venovala deťom, zo slabších rodín, lebo im doma rodičia nevedeli pomôcť. Po škole vo svojom voľnom čase ich zdarma učila na doučovaní.
Plat mali učitelia mizerný, nechcem sa nikoho dotknúť, ale niektorí predavači za socializmu v zelovoci alebo u mäsiara,.. zarábali viac, mali autá, chaty, dovolenky a pod. a učitelia čisté svedomie..., s čím sa síce ľahšie žije, ale nevyžije.
Pamätám sa už neskôr, keď písala známky na vysvedčenia, tak sa vždy nad každou známkou zamýšľala, aby žiakovi nepoškodila, aby ho povzbudila, lebo na každého jednotlivca platí iné...nesprávne ohodnotenie žiaka, mu môže poškodiť...Vnímala každú citlivú detskú dušičku...
Dodnes ju vidím a cez mená jej bývalých žiakov si pamätám, ako o nich pekne hovorila, dnes sú z podaktorých významní lekári, vedci, inžinieri, robotníci,...a niektorí, bohužiaľ už nie sú medzi nami. Vždy ma potešilo, keď neskôr na ulici ju s potešením jej žiaci stretli a spomínali v dobrom, písali pohľadnice z dovoleniek...
Zamýšľam sa , čo by sme dosiahli v živote bez našich učiteľov, ktorí nás nielen učili písať, čítať, ale nás aj vychovávali a neskôr učili na vyšších stupňoch vzdelávania...
Ani jeden z nás by nebol , tým čím je ...právom im patrí naša veľká vďaka, úcta a vážnosť a vyššie mzdové ohodnotenie v spoločnosti. Akoby tí, ktorí sú zodpovední za mzdovú politiku v školstve v našom štáte zabudli, že bez týchto učiteľov by nikdy nemohli práve oni rozhodovať o nich...akoby zabudli, že učiteľom je potrebné uľahčiť ich ťažkú a zodpovednú prácu, postarať sa o ich kvalitné pracovné prostredie ( niektoré školy sú v dezolátnom stave nehovoriac o pomôckach) lebo vychovávame aj prostredím ...
Byť učiteľom nie je povolanie, ale poslanie a krásne poslanie. Nestačí 28.marca , keď majú sviatok všetci učitelia im dať kvetinku a fotiť sa s nimi a robiť si kampaň na voľby..., ale úprimne sa zaujímať o ich problémy , o problémy v školstve a nevyhovárať sa , že nemáme prostriedky..., keď máme na hocijaké pochybné tendre...
Andrea Čapčeková, nezávislá poslankyňa MZ Petržalka
