I v našej rodine máme s týmto svoje skúsenosti. Najpertraktovanejším pri rodinných stretnutiach bol súboj medzi mojím pradedom Tomáškom a prababkou Máriou. Žili v Brutovciach na prelome 19. a 20. storočia. Boli sedliakmi ako všetci Brutovčania, až na farára, učiteľa a notára.Dedko Tomáško bol nižšej postavy, z chorôb chudý ako štiepka. Na tvári mu dominovali mohutné fúzy, ktoré si neustále vykrúcal. A nad nimi svietili tmavé pichľavé oči. Jeho pravým opakom bola babka Mária. Vyššej, širšie stavanej postavy a s povahou ako maslo. Všetci z rodiny zhodne tvrdili, že okrem nej by to s dedkom Tomáškom nikto iný nevydržal.Dedko pôsobil na ľudí ako motor čerpadla; neustále podskakoval, vybuchoval a vrčal. Ľudia sa ho báli a on to mal rád. Možno chcel panovačným správaním prekryť chatrné zdravie a každému ukázať, kto je pánom v dome a na gazdovstve. Pre objektívnosť musím dodať, že dedka Tomáška hospodárstvo nebavilo. Jeho vášňou bolo šitie. Široko-ďaleko bol preslávený ako krajčír. V zime, keď už nebolo toľko roboty okolo gazdovstva, priam ožíval. Celé noci šil a tvrdil: - Líham si bez koruny a vstávam bohatší.Raz na jeseň potrebovali doviesť drevo na kúrenie. Dedko s babkou sa vybrali s vozom do hory, po siahovicu dreva, ktorú si nachystali už skôr. Keď došli na miesto, dedko sa začal krútiť, vrtieť, jojkať.- Kí rapeľ ti je? – pýtala sa babka.- Bolí ma žalúdok. Nemôžem sa ani narovnať.- Tak si ľahni tamto pod strom.Dedko Tomáško urobil, ako mu nakázala. Babka sa sama pustila nakladať drevo do voza. Robila celé dopoludnie a dedko celé dopoludnie prespal. Občas sa naňho išla pozrieť. A zakaždým videla, ako si spokojne odfukuje. Keď prácu skončila, zobudila ho. Prišiel k vozu a nepovedal ani slovo. Babka mu pomohla vyštverať sa hore na drevo. Sama kráčala peši. Dávala pozor, aby sa nedajbože vysoko naložený voz neprevrátil. Po nejakej dobe sa dedko ozval.- A obed máš nachystaný? Vyhladol som.Babka zastavila koňa, razila ruky vbok a pripomenula mu. – Čo si osprostel? Ako som mala, celý čas som bola tu.Dedko pozrel na ňu z tej výšky pohŕdavo. – Je mi tam toho! Či si tu bola, či nie.Babka sa s ním nehádala. Vedela svoje. Nech si dedko myslí a hovorí čo chce, bez nej by nešlo ani hospodárstvo, ani domácnosť, ani to drevo na zimu by nemali. Dokonca bez babky by nemali ani tie deti, a ani to, čo deťom predchádza.
7. dec 2005 o 05:52
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 663x
Bez žien to nejde
V spoločnosti sa vedie odveky boj medzi mužmi a ženami. Tento boj nie je organizovaný, vyviera z rozdielnosti podstaty muža a ženy. Ženy sa snažia o väčšie uznanie a muži sa nechcú vzdať svojho dominantného postavenia.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(19)