Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Včera sa mi nič nedarilo. Pršalo, cítil som sa pod psa. Možno také chvíle poznáte aj vy. Chytá sa vás depresia... jednoducho sa vám nechce žiť. A keď sa človeku nechce žiť, je tu už len krôčik k tomu, aby si položil otázku: Na kieho frasa som na tom svete? Len sa trápim, snažím, trpím a napokon všetko zoberie, spláchne smrť. Tak lepšie skôr, bez trápenia, ako neskoro a úplne vyšťavený. Až po takú hranicu človek môže zájsť, keď má smolný deň.
Nie je to originálna myšlienka, ale aj tak som sa rozhodol zorganizovať stretnutie spišských blogerov. Uskutočnilo sa v srdci Spiša, v Spišskej Novej Vsi v dňoch 31.7 a 1.8.
Tento piatok sa už od skorého rána javil ako obyčajný deň. Teda ako obyčajný piatok, lebo piatok je iný deň ako ostatné v týždni. Nosí v sebe prísľub víkendu. V to ráno som netušil, že bude mať inú príchuť.
Cez tropický víkend som cestoval vlakom za rybami. Neviem, či príčinou uvažovania bola moja hlava, či horúčava. Dostal som sa do apatického stavu, ktorý ma akoby vyniesol z vlastného tela.
V sobotu sa konečne ukázalo krajšie počasie. Po dlhšej dobe akoby slnko poslalo výzvu, aby som utekal k vode. Syn nešiel. Tvrdil, že sa musí učiť. Neskúmal som, či je to pravda, či len zámienka a pred rybami uprednostnil dievčatá.
