Dôverčivosť vybíja zuby

O dôverčivosti viem svoje cez príbeh zo života môjho starého otca. Vždy som ho počul ako príbeh. Príbeh o všeličom inom, lenže podstata bola o dôverčivosti.Rodičia môjho starého otca najprv priviedli na svet štyri deti a až potom sa začali obzerať po priestrannejšom bývaní. Pradedo Gervaz bol veľmi ctižiadostivý človek. V dedinke akou boli Brutovce, učupenej v Levočských vrchoch, sa na prvý pohľad táto vlastnosť javila ako nezmyselná. Každý mal svoje políčko, statok, jednu ženu, veľa detí a nič viac. Na tom sa ctižiadosť nedala stavať.Lenže v tej dobe bol na predaj Maťokovec. Jediný dom v dedine, ktorý mal murovanú pivnicu. Maťokovec vyzeral popri dreveniciach ako kaštieľ. A odrazu ho mal Gervaz na dosah ruky. Ibaže na jeho kúpu mu iba ctižiadosť nestačila. Maťokovec bola rozsiahla usadlosť. Gervaz sa spojil so svojím švagrom a prehovoril ho, aby dom kúpili spolu, že sa v ňom pomestia i dve rodiny. Švagor súhlasil. Spolu zašli do Spišského Podhradia do banky a vybavili pôžičku. Do jedného mesiaca sa obe rodiny sťahovali do nového.Bývanie to bolo dobré. Mnohí im závideli. Nikto však nevidel bremeno dlhu. Dedo Gervaz nemal okrem políčka a statku nič. Na rozdiel od švagra, ktorý bol vychýrený furman a vedel peniaze zarobiť.Ctižiadosť ho držala a rozhodol sa, že si peniaze pôjde zarobiť do Ameriky. Došiel až do štátu Indiana a v meste Gary si našiel prácu v bani. Všetky doláre posielal domov. Nechával si akurát na prežitie. Dedo Gervaz bol pedant. Počítal presne. Keď zarobil aj na poslednú splátku, pobalil sa a pobral domov. V Amerike strávil štyri roky. Z Levoče sa do Brutoviec doviezol na koči, so slameným klobúkom na hlave a v obleku. Takto oblečený v dedine nikto nechodil. Gervaz sa zrazu stal pánom.Hneď na druhý deň sa vybral do banky. Položil peniaze na pult. – Posledná splátka.Bankový úradník len zalamoval rukami a gúľal očami. – To je dosť, že ste sa ukázali, pán Komara. Banka už chystá exekúciu.Dedo Gervaz nechcel veriť svojim ušiam. – Akú exekúciu? Môj švagor mal splácať splátky. Peniaze som mu posielal z Ameriky.- Veď on splácal. Ale iba svoj dlh. A v dolároch.Takto prišli moji predkovia o Maťokovec a doláre. Dedo Gervaz aj o roky strávené v Amerike. Zostala mu iba ctižiadosť. Všetku vinu zvaľoval na švagra. Do smrti si nechcel pripustiť, že na vine bola jeho dôverčivosť.Stále neviem, ako sa táto vlastnosť vkliní do ľudí. Vlastne na spôsobe nezáleží. Záleží na tom, ako s ňou ľudia vedia naložiť. O tom my v rodine vieme svoje. Tak nám treba.