Naplánovaná smrť

S mojím pradedom Gervazom sa život nemaznal, no napriek tomu na ňom lipol. Hneď ako sa oženil, ako bolo zvykom v tých časoch, vybrali mu nevestu. Kvôli zveľadeniu majetku.Na svet prišli dve deti a dedo Gervaz si zbalil batoh a odišiel do Ameriky. Po desiatich rokoch sa vrátil, aby zistil, že švagor ho pripravil o peniaze, ktorými chcel splácať pôžičku na dom. Musel sa s tým vyrovnať, rodinu rozšíril o dve ďalšie deti, potom vytiahol batoh a znovu odišiel na desať rokov robotovať do Ameriky.Peniaze neposielal, priniesol ich so sebou a postavil nový dom. So ženou sa za tak dlhý čas neodcudzili, veď sa okrem štyroch prípadov nestihli ani zblížiť.Gervaz, aby sa mu ľahšie kráčalo životom, si do batoha pribalil i iróniu. Po širokom okolí sa preslávil ako posmeškár, ktorý si uťahuje z druhých i zo seba. Nikto mu neveril.Každý z nás vníma život ako ťažký a v ťažobe nekonečný. Lenže príde okamih, keď si uvedomíme, že je to celé podraz a že život je neuveriteľne krátky a naše trápenia banálne.V osemdesiatich šiestich rokoch cítil Gervaz, že by mal pomaly odísť. Lenže prišla do toho svadba jeho vnučky.- Dievča moje, - predniesol pred celou rodinou vážnym hlasom. – Už mám namále, no predsa ti svadbu neprekazím. Počkám, kým sa zabavíte a potom v nedeľu poobede už môžem pokojne zomrieť.Ako vždy nikto nebral jeho slová vážne. Lenže v nedeľu popoludní volala jeho žena, že Gervaz je na pravde Božej. Celý život sa túlal po svete a až naplánovanou smrťou akoby si našiel miesto medzi nami.