Neznámy letec

Prvá svetová vojna zanechala po svete svoje vylámané zuby. Dediny sa dotkla len okrajovo. Valent žil s matkou, súrodencami a starými rodičmi. Otec pre vojnové roky zostal trčať v Amerike. Valent mal detstvo vyplnené robotou a chudobou. Do vienka však dostal neutíchajúcu zvedavosť, ktorá nestratila nič zo svojej intenzity do konca jeho života.A práve zvedavosť z neho urobila letca. Pásol kravy s kamarátom na Lusoch. Počuli hluk. Nevedeli, čo sa deje. Odrazu sa na oblohe objavilo lietadlo. Nechápali, o čo ide. Strach ich zahnal pod stromy a potom do dediny. Aj ľudia v dedine boli zo začiatku vyplašení. Naveľa sa objavil Jozef Michelko, ktorý kvôli robote pochodil kus sveta a všetkým vysvetlil, že to čudo na oblohe bolo lietadlo.Valent sa vrátil na Lusy pozháňať rozutekané kravy. Zvedavosť a túžba po novote ním lomcovali. A aj zvíťazili. Videl iný svet. Nepodobal sa na kravy, sliepky a zahnojený dvor. Chýbali mu skúsenosti, ale vyzbrojil sa predstavivosťou.S kamarátom sa opäť vybrali na Lusy. Zašli k okraju lesa. So sebou si priniesli tri dosky. Poskladali dosky do tvaru lietadla. Svoje dielo vytiahli na najvyšší smrek. Valent si sadol na strednú dosku a vrhol sa dole.Na Lusy sa v tých časoch nedalo prísť s vozom. Bol to neprístupný kus kraja. Museli ho zniesť na nosidlách vyrobených z konárov. Polámané nohy a ruky sa časom zahojili. No zvedavosť neodplašili. Akurát mu prischla prezývka Valent letec.Starý otec celý život tvrdošijne zapieral, že sa táto príhoda stala. Ale v dedine ešte žili ľudia, ktorí si na to pamätali a potvrdili mi to. Neviem, prečo sa k leteckým začiatkom nikdy nepriznal. Či zo skromnosti alebo sa za ne hanbil.