Posteľ vo vzduchu

Môj pradedo kedysi kúpil Maťokovec, jediný dom v dedine, ktorý mal murovanú pivnicu. Dom, ktorý mal byť pýchou a stal sa prekliatím našej rodiny.Brutovce, dedina mojich prastarých a starých rodičov, leží v Levočských vrchoch. Okrem lesov a chudobných políčok tam nebolo nič. Jediným stavebným materiálom okrem dreva bol pieskovec. A z pieskovca bola postavená pivnica. Pradedo Gervaz sa kúpou domu zadĺžil a tak odišiel zarobiť peniaze do Ameriky. Rodinu si zanechal na parádnom Maťokovci. V jednej polovici býval švagor s rodinou a v druhej Gervazova žena s deťmi a svokrom.Svokor bol už starý a nevládny. Robota na poliach vyžadovala každú ruku. Ale i starého muža nemohli nechať samého. A tak sa pri ňom striedali. Jedného dňa vyšla služba na starého otca Valenta, ktorý mal vtedy tuším dvanásť rokov.Sadol si k posteli, na ktorej ležal jeho dedo, z času na čas mu podal pohár vody, či chlieb namrvený v mlieku. Vonku sa zatiahlo a spustil sa lejak, ktorý prešiel do prietrže mračien. Starý otec Valent pozoroval búrku cez okno. Vo chvíli, keď sa vrátil k posteli, pivnica z nepevného pieskovca nevydržala nápor vody a zrútila sa. S ňou aj polovica domu. Udialo sa to rýchlo. Valent od strachu zavrel oči a keď ich roztvoril, videl oblohu a posteľ so starým otcom, ktorá trčala do vzduchu. Držala sa len na jednej hrade a pomaly sa začala nakláňať dole. Valent skočil k posteli a držal ju a starkého, aby sa nezrútili.Dedinčania boli na svojich políčkach, nemal im kto pomôcť. Takto čakali až do večera a čas si krátili rozprávaním. Večer ich konečne vyslobodili. Dom bol zničený, rodinu si po jednom rozobrali príbuzní. Možno posteľ bol ten moment, ktorý ho doprevádzal po celý život a vďaka tejto skúsenosti sa mu nepríjemnosti a ťažkosti javili ako malichernosti, nad ktorými stačí len mrdnúť plecom. Tento postoj mu vydržal až do smrti. Len neviem, či do tej postele uložil aj mňa a ostatných príbuzných.