Priznávam, že by mi nikdy nenapadlo predať vlastné svedomie, keby som sa neocitol vo finančnej tiesni. Vlastním staré auto, ojazdenú ženu a dom s hypotékou. Nevedel som, ako z problému, keď mi jeden známy poradil.
Zašiel som na trhovisko. S autom, manželkou a so založeným domom by som nepochodil, no prekvapilo ma, že svedomie sa ukázalo ako nedostatkový tovar.
Chvíľu som váhal. Zapozeral som sa do svedomia. Z každej strany. Poviem vám, zostal som zaskočený. Nechápem, prečo ho vlastne celý život mám. Len zavadzia. Je zbytočné asi ako slepé črevo. Tak som sa ho zbavil. Prišiel som oň za chvíľu a bez narkózy.
Peniaze mi roztrhli ústa do širokého úsmevu, ktorý nezmizol ani pri návrate domov. Manželka ôsmym zmyslom (je výlučným vlastníctvom žien) vycítila, že som pri peniazoch. Chcela ma o ne pripraviť. Chúďa, teraz sa kŕmi tekutou stravou a deti som vyhnal za zárobkom do zahraničia, aby matke pomohli. Bude mať pekný chrup.
A začal sa mi krásny život. Chodil som ľahko, po špičkách. Nemusel som zdraviť susedov, v práci mi narástol plat. Stačilo udávať kolegov. Rodičov som strčil na oddelenie dlhodobo chorých. Konečne mám čas na seba.
Život bez svedomia je ohromujúci. Človek si viac uvedomuje seba. A zákonite v ňom narastá obdiv k vlastným mimoriadnym a výnimočným schopnostiam. Čo s tým? To poznanie nedá pokoj a tlačí k vyšším métam, aby schopnosti našli uplatnenie.
Tak som si vyčistil topánky a vykročil. Ku svetlejším zajtrajškom. Do politiky.
