Drevená láska (fejtón)

Neznal som čomu, neubližoval som jej. Občas som jej mohol struhnúc po papuli, jak še na poriadneho chlopa patrí, ale ja ne, ja som robil šicko, čo som jej na očoch videl. A veľo teho bulo, bo okane mala obrovské jak filmové plátno. Myšlice, že bula spokojná? Dzeže! Nevďačnica to bula.Minule som ju stretol. Neuverice mi kdze. V obchodze še to stalo. Len si to predstavce, v živoce me nenapadlo, že môže znac, co je to obchod. Šak nikdy nerobila a teraz klesla tak hluboko, že nakupovala. Aj som to na ňu virignul.- Ta co si šalená? Zbešnela ši še? Tvoja vec, teraz si trp. Pri mne ši še mala jak opekané praše – masc rozkoší z tebe čurela. Čo ši to len vykonala, nešťastnica?!A znace, co ona na moje výčitky? – Jáj, Ferinko, ty môj chleb s ramu, nehnevaj še, znam že ši bul dobrý manželík. Lenže ženom dobrota nestačí, ženy sú nespokojné potvory, furt chcú, co nemajú.- A co ši nemala? Šicko som pred tebu skladal.- Ta šicko ne, chlopa s drevenú nohu som ešči nemala.- Kaliky še ci zachcelo, - vybriknul som. – Na co ci budze?Začervenala še jak komunistická zástava. Chlipnica jedna. – Ta ja len zato, aby ženy od závisci popukali.Chvíľu som ju prehvaral, naj má rozum. Neznala co to, tak som pošol. Teraz šedzím doma, pijem a dumám. Je mi smutno. Jak krave na porážke. Aj tak buľvím s očami, ale co z teho? No ešči ščesce, že som veľký fiškus. Podumal som nad jej reču a prišol na riešenie.Kúpim sebe tekvicu a vystružlikam z nej gebuľu. Keď budze hotová, svoju hlavu odrežem a namesto nej nasadzím tekvicovú. Šicke ženy, co za daco stoja, budú za mnú brac. A možno aj tá moja, keď še prežere drevenej lásky.