Dobre, nielen pre hlúpu otázku, ale aj preto, že som sa na referendum poriadne nepripravil. Lenže referendum nie je akt každodenný, takže som ta šiel či pripravený, či nepripravený, veď som aj tak nemal nič iné na práci.
Poviem vám, pri prečítaní otázky súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia? ma obchádzali mdloby. Človek, ktorý otázku formuloval, musel sa čerstvo zraziť s koňom alebo prinajmenšom s parnou lokomotívou. Nechápem, ako mohla niekomu napadnúť väčšia hlúposť.
Otázka nestojí či menej. Otázka stojí opačne. Chcete viac poslancov? Odpoveď je neúprosná. Áno, chceme ich tam najmenej päťsto. Za podmienky, že vykonávať poslaneckú funkciu môže každý občan v živote iba jedno volebné obdobie.
Touto problematikou sa zaoberám dlho, takže viem, o čom hovorím. K číslu 500 som dospel po zložitých výpočtoch. Pri podmienke jedného volebného obdobia a s použitím bulharskej konštanty - nestabilné koalície, mi to vchádzalo tak akurát. A to som neopomenul ani na kvapku príslovečného šťastia.
Pýtate sa, čo som vypočítal? Predsa šancu, že každý občan sa raz stane poslancom. Prečo by sme nemohli aj my. Podľa mňa každý túži zabandusovať si na hmotných statkoch a rozume. Veru, v parlamente prídete aj k rozumu, stačí si spomenúť na nováčikov, ktorí na začiatku iba púlili oči a po pár dňoch sa nevedeli spratať do kože.
Myslím si, že vám hovorím z duše, len vaša príslovečná skromnosť vás drží mimo parlamentu. Preto spoločne kričme: Dosť bolo hlúpych otázok!
