Prišli jarné búrky. Našiel som si čas a utekal pozrieť, či je na chate všetko v poriadku. Dlhšiu dobu som sa tam neukázal, zakaždým mi v tom zabránila nejaká povinnosť.
Povinnosti sú také malé jedovaté potvorky. Tvária sa, že patria k vám, podávajú vám pomocnú ruku a zatiaľ za chrbtom vám rozomieľajú sily a požierajú čas. Najhoršie sú tie drobné. Nahrnú sa vo veľkom počte a vy odrazu neviete, kde vám hlava stojí.
Bola to krátka ale výdatná búrka. Strhla kus prístupovej cesty. Auto som nechal hneď za poslednými domami a ku chate sa teperil po vlastných. Až ma udivilo, pri mojom spôsobe života, že nohy nezabudli chodiť.
Poháňal ma strach o majetok, čo budem klamať. Všetci na ňom lipneme. Ponáhľal som sa. Strach bol väčší ako škody. Chate sa nič nestalo, uľavilo sa mi. Na chvíľu som si sadol, že si uvarím zabudnutú kávu.
Voda sa zohrievala, no nezovrela. Obloha sa zamračila, beriem, nie každému som sympatický, no jazyk nemusela vyplaziť. Treslo to veľmi blízko, vyhodili elektrinu a voda nerušene chladla.
Rozpršalo sa v novom kole, dážď tancoval zmesku z tanga, odzemku a lambády. Chránila ma chata, pod jej strechou mi došlo, že sa svet na mňa vybodol. Poľná cesta sa zmenila na potok. Nedalo sa odísť, zostal som na noc. Bez mobilu, bez televízora, pod strechou som sa krčil iba ja, muchy a spomienky.
Nikdy by som nepovedal, že človek môže zažiť krásne chvíle, keď je zatisnutý pod deku iba so svojou minulosťou. Stačilo naberať z dávnych zážitkov, zlomových okamihov, zabudnutí ľudia ožívali a ja som si s nimi vystačil. Nepotreboval som ani kávu, cigarety, najnovšie správy, cítil som sa ako mužíček ukrytý v hodinách, ktorý ich dokáže poháňať dopredu, zastaviť, o malý krok posunúť naspäť.
Búrka prešla, vrátil som sa k autu. Naštartoval som, zároveň sa rozvrešťal mobil a z každého kúta na mňa vyskakovali tie malé potvory, čo rozomieľajú sily a požierajú čas.
Môj kolotoč opäť išiel na plné obrátky. Posadili ma naň, keď som sa narodil, zapli ho, odišli a mňa nechali v tom. Veru, každý máme ten svoj súkromný kolotoč.
Priznávam, je to len a len moja vina, že neviem regulovať jeho rýchlosť a potom sa cítim unavený.
