Milovník

Zazrel som voľné miesto na parkovanie. Ešte mi bežal motor, zvuk ktorého preťal krik a búchanie po kapote. Srdce mi zdrhlo, vytiahol som ho z topánky, zvyšky rozumu vypli motor a ja som sa nezdravo zelený vytiahol von.Za autom stál chlap so zvyškom cigarety zavesenom v kútiku úst a rozzúreným výrazom namaľovaným na tvári. Vrieskal, zvuky som musel rozkladať a spájať do zrozumiteľnej reči.- Keď chcete zaparkovať, tak to robte opatrne.- Niečo som urobil?- Mohli ste. Sú tu aj iné autá.Zízal som naňho ako čerstvo vyliahnuté kura, ktoré ani netuší, ako to vo svete chodí. Po čase mi došlo, že som nič nespravil a že mám tú česť zraziť sa s milovníkom súkromného majetku.Obchádzal svoje nablýskané auto, napriek hnusnému počasiu nemal na ňom ani jeden prskanec blata. Asi ho na parkovisko priniesol v náručí. Len mi nedochádzalo, prečo sem vlastne prišiel, keď do obchodu nestrčil ani nos.Nemohol, keď si strážil auto. Dookola ho obchádzal. Zo všetkých strán mal dosť miesta, tak som nepochopil, akým spôsobom som ho ohrozoval. Dofajčil jednu cigaretu a hneď si zapálil druhú. Keď sa pokúšal pohŕdavým pohľadom odhodiť moje auto, tak som naštartoval.- Nemali by ste fajčiť pri mojom aute. Hadička z nádrže netesní.Zaškeril sa. – Váš problém. Kúpte si nové.Dochádzalo mu pomalšie ale isto. Vytrhol si špak z úst, zahasil a pustil sa do mňa. – Prečo sa s takou kraksňou ťaháte medzi ľudí? Ohrozujete tým okolie!Pokojne mohol po mne skočiť. Prekazila mu to manželka. Vozík nechala v slušnej vzdialenosti a k autu sa dovliekla ovešaná igelitovými taškami.Na moje prekvapenie sa odgúľali na vlastných kolesách. Na kúsku som pobehol, aby som ich odprevadil. Stále ma udržiaval v údive. Normálne sa vnoril do premávky. Nezabudol pritom rozhadzovať rukami a vytrubovať. Vodiči naňho nechápavo hľadeli. Nevedeli, čo som vedel ja. Že je to veľký milovník.Nudné nakupovanie som si krátil predstavami ako ochraňuje iný svoj majetok – manželku. Nebolo jej čo závidieť.