V rovnakej miere sa to týka mužov ako aj žien. Samozrejme, že existuje skupinka ľudí, ktorá sa obručí nevinnosti nezbaví nikdy. Týchto ľudí uložia do hrobu spolu s nimi.
Ja som preskočil zo sveta nevinnosti do sveta hriechu pomerne neskoro. Netuším, či jestvuje nejaké meradlo, kedy má k tomu prísť. Kedy je tá najvhodnejšia doba. Akurát viem, že veľa mojich rovesníkov sa s tým vysporiadalo oveľa skôr ako ja. Možno som mal menej šťastia, možno som sa tomu zámerne vyhýbal, na tom teraz nezáleží, hlavná vec, že už je to za mnou.
Bola odo mňa staršia. Oveľa staršia. Prehliadal som to. Očarila ma. Vedela krásne rozprávať, tie jej sladké reči po mne stekali ako med, nemal som síl, sa od nej odtrhnúť. Sledoval som ju na každom kroku, mal som jej plnú hlavu, predstava, že sa o mňa zaujíma, mi dvíhala sebavedomie.
Nebol som nikto. Po jej boku som bol niekto. Teraz už viem, že sa za tým skrývala jej rafinovanosť. Zvádzala ma po drobných krôčikoch, kým ma nezískala celého. A keď už ma mala, mohla si so mnou robiť, čo chcela.
Veril som jej. Bol som hluchý, keď ma na ňu ľudia upozorňovali. Nepočúval som hanlivé reči na jej adresu. Naopak, bránil som ju, bol som presvedčený, že môj život bez nej nemá zmysel. Boli chvíle, že by som pre ňu urobil čokoľvek.
Mala ma v svojich osídlach dlho. Veľmi dlho. A stále som zostával panicom. Možno jej to takto vyhovovalo. Lenže aj ona má svoje slabosti. Pozabudla sa, pustila si ma celkom blízko a v slabej chvíli sa odhalila v plnej nahote.
Bola to studená sprcha, ktorá zo mňa zmývala nevinnosť. Prišlo obrovské sklamanie. Strata nevinnosti bolela. No už je to za mnou. Nehnevám sa na ňu.
Už nie som panic, i keď sa mi viac na jazyk tisne slovo hlupák. Poviem vám, politika je riadna pobehlica. Kto vie, ako by sa nám žilo, keby sme ju nikdy nesplodili.
