Naposledy to bol jeho brat. Ani sme netušili, že Ferino má brata. Nikdy ho nespomínal. Nie žeby sa zaňho hanbil, on naňho iba zabudol. V duchu porekadla: zišiel z očí, zišiel z mysle. Nečudo, pätnásť rokov žil v zahraničí.
Ferinko je dosť konzervatívny človek. Nielen v názoroch, ale aj v konaní, ba aj rozmýšľaní je taký. Konzervatívne sa zachoval, aj keď otvoril dvere na byte a do náručia mu spadol cudzí chlap. Konzervatívne ho zo seba striasol a podľa starých zvykov mu hneď jednu zavesil.
Keď si omyl vysvetlili, bez rozmýšľania si ho privinul na hruď. Keď od brata začul, že sa mu v zahraničí darilo, sila jeho zovretia neuveriteľne narástla a keď sa bratovi podarilo zaševeliť, že si návštevu hradí z vlastného vrecka, objímanie v tom okamihu dorazilo na konečnú. Obaja si vydýchli.
Usadili sa v nevykúrenej izbe. Brat rozprával, čo všetko zažil. Keď mu vyschlo v hrdle, Ferinko s rukou neprirodzene vykrútenou mu nalial kalíštek rascovej pálenky. Dlho vo vychvaľovaní nepokračoval. Jeho hlas prekričalo zborové škŕkanie v bruchách.
- Sme hladní, - vysvetľujúco zašepkal Ferinko.
- Ide sa na nákupy, - zavelil brat.
Odviezli sa k hypermarketu. Brat neustále rozprával. Fero neustále hádzal tovar do vozíka. Usmieval sa. Bol prezieravý a k vozíku priviazal aj druhý. Takto obťažkaní zaplatili a zamierili k autu.
- Ježišmária! - zvolal brat. - Celkom sme zabudli na pálenku.
- Mám doma ešte tú rascovicu.
- Fuj, poď, kúpime poriadnu.
Chytil Fera a ťahal. Ten sa bránil. - Postrážim nákup.
- Neblázni, vyznáš sa v obchode, hneď sme nazad.
Kúpili whisky. Ferovi sliny naplnili topánky. Nepríjemne to čvachtalo. Horší na tom bol brat. Prstom bodal do prázdnych vozíkov.
- Kde je nákup? Ja somár, celkom som zabudol, že nie som vo Švajčiarsku. Bože, nekradnúť je jedným zo základných princípov vyspelého štátu. A to ste v Európskej únii.
- Sme, no kradnúť musíme. Aby sme si zachovali národnú identitu. - Potľapkal brata po pleci. - Hlavu hore, aj druhý znak národnej identity sme zachránili. - A zamával fľašou vo vzduchu.
