- Do práce.
- A čo zjem?
- Pozri do chladničky.
Zasmial sa. - Odkedy sme úspešne šrotovali, chladničku používajú myši ako zimný štadión.
Žena si pohŕdavo premerala Fera. - A len kvôli jedlu by sme mali prísť o nové auto?
- Chcem papkať.
- Tak čakaj. Dostanem nejaký úplatok a začneme holdovať aj obžerstvu.
Šťastne sa na ňu usmial. Potom zvážnel. - Kedy to bude?
- Ešte dnes. Brnkni mi do práce.
Nezostalo mu nič iné, iba čakať. Po dvoch hodinách nevydržal a vrhol sa na telefón. Vyťukal číslo. Ozval sa obsadzovací tón. Usmial sa, lebo tušil, že to volá uplatená stránka. Po pol hodine to skúsil znovu. Opäť sa mu ozval obsadzovací tón. Tak si povedal, že jeho manželka nerobí, iba klebetí. Čakal. No keď už mal od hladu pred očami farebné olympijské kruhy, opäť použil telefón. V komunikácii ho nečakalo nič nové. Z hladu prepadol zúrivosti.
Polonahý vybehol z domu a hnal sa do úradu za manželkou. Ani ju nepozdravil a rovno tam ju zmlátil. Žena skončila v nemocnici a Ferino vo väzení. Po dlhom čase sa stretli doma. Obaja pekne vykŕmení.
- Prečo si to spravil, Ferinko?
- Lebo si furt telefonovala. Obsadzovací tón mi zničil posledné tri zdravé nervy.
- Netelefonovala som.
- Akože nie. Stále som volal toto číslo a furt bolo obsadené.
Žena sa zasmiala. - Ty trdlo hladné. Veď si volal sám sebe. Preto bolo obsadené. Ale to nič. Pekne sme vykŕmení a o to ide.
