Môjho dobrého kamaráta Fera takéto delenie nikdy nezaujímalo, dokonca nemal o ňom ani poňatia. Jeho prostoduchosť začínala a končila v manželstve.
Ferova žena rozdelila úlohy hneď na začiatku. - Fero, udržať rodinu pokope, to chce organizačný talent. Ty máš talent na robotu, mne zostal ten druhý.
Fero sa tešil na noci s mladomanželkou, iné sprostosti okrem tejto ho absolútne nezaujímali. V týchto pozíciách zotrvali celý život. Dokonca v nich aj zostarli.
Žena rozkazovala, užívala si a priberala. Fero robotoval, robotoval a chudol. Možno by zostal v nevedomosti až do smrti a aj pár rokov po nej, nebyť nečakanej udalosti. Ferova žena, z dôvodov pre oboch neznámych, dostala chuť na romantické milovanie. Vytiahla manžela na povalu. Fero bol zvyknutý robotovať. Ani teraz nepapuľoval.
Od horúcich túžob sa zapálil starý krov a oni sa ocitli v plameňoch. Fero sa pustil do hasenia, jeho žena rozvinula organizačný talent. Mobilom privolala hasičov. No mobilom už nedokázala zväčšiť strešné okienko. Nemohla sa cez neho pretiahnuť.
- Pani, kým zväčšíme otvor, poskytneme vám dýchací prístroj. Chcete?
- Áno, veď s mojimi pľúcami už ledva dýcham.
- Koľkí ste dnu?
- Iba ja.
- Vidíme, že tam niekto pobehuje a dusí sa.
- Nestarajte sa! - štekla. - To je iba manžel. Dajte ten prístroj.
Dali. Ferova žena si ho pricapila na ksicht. Fero chvíľu skúšal rozťahovať ústa a gúliť oči. Keď sa mu z toho vzduchu nedostávalo, tak jej prístroj vytrhol.
- To je iba pre mňa. Ty pobehuj, aby si rozohnal dym.
Fero nemohol v noci spať. Ďugol do polovičky. - Žena moja, čo by sa stalo, keby som tam zomrel?
- Hlúpa otázka. Predsa nič. Si len obyčajný človek. - Obrátila sa na druhý bok. Na niečo si spomenula a len tak cez plece zavrčala. - Zajtra sa zabehni zaočkovať proti prasacej chrípke. Už sú vakcíny aj pre vás.
