Odvážny Fero (fejtón)

Zoberme si takú práčku. Veľmi dobrá vec. Ale keď periem a čučím cez to malé okienko na bielizeň, chytá ma zlosť a najradšej by som ta vopchal manželku. Teraz si pomyslíte, že som surovec. Ale to nie je pravda. Ja s tým strojom zaobchádzam jemne, aj ho pravidelne čistím. Som útlocitný človek, aby ste vedeli. Keby som tu moju starú vopchal dnu, nikdy by som neprepol na deväťdesiat stupňov. Manželky sa perú pri šesťdesiatke, akurát že sa musia tri razy žmýkať.Aha, ešte som vám neprezradil, prečo ju chcem vyprať. Mám jednoduchý dôvod. Ide mi na nervy, pijavica jedna. Všetku krv (rozumej peniaze) mi vycicala. Už nevládzem, musím s ňou urobiť krátky proces. Lepšie je skántriť ju, akoby mala narobiť väčšiu neplechu. Ja viem, už kričíte, to nie je Fero, to je vrah. Mýlka, vážení! Ja neublížim ani muche, ako sa hovorí. A moja manželka mucha nie je.Aj minule. Chcela, aby som ju odfúrikoval ku kaderníčke. Hovorím jej. Narástli ti nohy, dokonca až po zem, tak ich používaj. A ona mi len odvrkla, že vonku je zima, tuhne jej tuk. Nazlostila ma svojou požiadavkou, len chytro, chytro, ani som sa nenajedol. Naskočili sme do nášho bujaka, tak volám moskvič, čo nám zostal po pradedovi a dole kopcom som to vytiahol na stovku. V duchu som si hovoril: Reku rafnem do tej kaderníckej búdy a bude pokoj.Som mäkkého srdca, tak som to nespravil. Prišlo mi ľúto, že zabijem aj seba. A to by bola veľká škoda. Našťastie zaúradovala naša chudoba. Ku kaderníctvu sme sa dogúľali na voľnobeh. Stará zmizla a nazad som tlačil auto do kopca sám. Nemohol som ho tam nechať. Určite by mi ho ukradli. Tak som vám bol z toho tlačenia unavený ako párik kolibríkov v ruji.Lenže ja sa nevzdávam. Raz s ňou urobím poriadok. Odvahu mám, háčik je vtom, že všetko, čoho sa chytí, jazykom pobabre. Takže mi vychádza, že najvhodnejšia doba bude vtedy, keď pritom nebude. Potom vám dám vedieť, ako to dopadlo, akože sa volám Fero.