Ako hovorí môj dobrý kamarát Fero, všetci sme členmi krízového štábu, akurát že nevieme nájsť východisko, tak ju riešime každý po svojom.
- Ako si na tom s krízou?
- Na ktorú myslíš?
- Že sa pýtaš.
Fero mávol rukou. - Tamtá ma nezaujíma. Prišiel som s ňou ruka v ruke o robotu a o všetky úspory. Už mi neublíži. Mám na ňu imunitu.
- Preboha, Fero, z čoho budeš žiť?
Poťukal si krivým ukazovákom na čelo. - Hlúpa otázka. Neznie z čoho, ale prečo mám žiť.
- Ty si na niečo prišiel.
Do kútikov úst si zavesil tajnostkársky úsmev. Chvíľu ho podržal, potom zhodil. - Keď som bol mladší, vešali sa na mňa ženy. Teraz už len krízy. Vieš koľko ich je?! - Zavrtel som hlavou. - V prvých dvoch manželstvách som mal finančnú krízu.
- Na začiatku je to normálne. Nik nevyskakuje.
- Možno, ale keď som dostal podmienku tri mesiace na tri roky, lebo som zbil suseda, objavila sa ďalšia. Kríza vzťahov.
- Niektorí ľudia si jednoducho nesadnú. A sú z toho konflikty.
- Asi máš pravdu. Nesadnú. Odsťahoval som sa z domu. Manželská kríza, vieš?
Bolo to s ním vážne. Ťahal som ho na pivo. Odmietol. Nemal chuť. Lákal som ho do kina. Filmy mu už nič nehovorili. Tak mi napadla žúrka. Zavoláme nejaké baby, kúpime chľast. Len znechutene odul spodnú peru.
- Preboha, Fero, čo je s tebou?!
Povzdychol si. - Tuším mám krízu stredného veku.
Zovrel som si hlavu rukami. - Povedz, je ešte nejaká kríza, ktorú nemáš?
Smutne na mňa pozrel. - Kvári ma dilema. Čo keď je svet zdravý a len ja som postihnutý. Možno som krízonosič a infikujem ľudí.
- Čo ako s tým mieniš urobiť?
Zdvihol kufor. - Som prehnitý krízami. Lenže nielen ja. Aj ty sa podieľaš na hospodárskej kríze.
- To máš pravdu.
- Nazdávam sa, že keby sa všetci zachovali ako ja, svet by sa vyčistil. Zostala by len zdravá elita.
- Ty myslíš...
- Nie ja, oni si to o sebe myslia.
Potom vliezol do kufra a ja som ho poslal dole vodou. Kufor plný kríz.
