- Priateľ môj jediný, hajde do krčmy.- Nechceš radšej na politickú prednášku?- Nemám záujem zapíjať hlúposti ale žiaľ.Ďalej nediskutoval a na pleci ma odniesol do krčmy. Pristál som pri barovom pulte. Nalogal som sa vzduchu zriedeného rumom.- Čo sa deje, Ferinko?- Musím, celé telo ma bolí. A nerozumiem tomu. Bolí ma aj to, čo mi dávno vyoperovali. Tak som zrána skočil k lekárovi, či mi nešije.- Čo on na to?- Vyšetril, no zle. Sprostý doktor, čo ti budem hovoriť. Povedal, že sa budem dobre cítiť, keď prestanem piť.- Mal pravdu.- Aj ty, Brutus? Moju pálenku lôchaš a také zradné reči vedieš.To ma zachránilo od mesačného pobytu na Prednej hore. Vyhodil ma a žiaľ zapíjal už sám. Ale čo čert nechcel, v ten istý deň som naňho narazil ešte raz. - Ferinko, kam si sa vybral? – hodil som s ním reč, aby pochopil, že sa naňho nehnevám.- Predsa k doktorovi.- Preboha, Fero, bol si uňho už ráno.- To hej, no problém sa nestratil. Tak idem skúsiť šťastie. Čo keď za ten čas lekárska veda pokročila, há?!Odvtedy som Fera nevidel a tak netuším, či veda podskočila dopredu.
Pokrok (fejtón)
Stretnúť môjho dobrého kamoša Ferinka je horšie ako naraziť na vydajachtivú ženu alebo teroristickú jednotku. Vždy máte istotu, že skončíte v krčme. Minule sa to potvrdilo. Stretli sme sa v úzkej uličke, nedalo sa uniknúť, ani skryť. Dokonca aj na myšacích dierach boli mreže. Asi mali myši sanitačný deň. Fero ma zovrel svojimi pazúrmi.