Seriem na to

Presne tieto tri slová používajú ľudia veľmi často. Otázkou je, či to hovoria nahlas alebo len vnútorným hlasom. A inou otázkou je, prečo tak hovoria.V prvom momente mi napadne rezignácia. Snažíme sa a nejde to. Nedarí sa nám ani v dobrom, ani v zlom. Sme na pokraji síl, tak to jednoducho vzdáme. Inak povedané, serieme na to.Lenže toto slovné spojenie používame aj v odlišnejších a zložitejších situáciách. Ako výraz úľavy. Situáciou či ľuďmi sme tlačení, z donútenia utekáme, alebo sme zatisnutí do povestného kúta. V okamihu keď nad nepriaznivými okolnosťami získame nadhľad, zvyčajne sa zastavíme, už nemáme strach a stiesnený pocit z kúta. A vtedy povieme: serieme na to.Prečo ale používame práve toto spojenie, ktoré v nás evokuje predstavu veľkej potreby? Myslím si, že ľudia nie sú hlúpi. A naviac sú aj úsporní vo vyjadrovaní. Človek, ktorý sa dokáže zbaviť strachu, nervového vypätia, pocíti veľkú úľavu. Presne takú istú, ako keď má problém so stolicou. Pravdepodobne k jedným z najpríjemnejších pocitov sa zaraďuje mať po nemať.A je len na nás, na našej predstavivosti, čo pod tým vidíme. Či pocit úľavy alebo len potrebu. Vyzerá to tak, akoby som vám vnucoval svoje názory. Viete čo? Kašlem na to.