Sobáš (fejtón)

Môj kamarát je poriadkumilovný človek. Najprv si všetko do detailov naplánoval a potom ľuďom oznámil čas a miesto stretnutia. V sobotu o jednej pred kostolom.Deti a bývalé manželky neboli dvakrát nadšené, museli kúpiť darčeky. Fero sa nad tým netrápil. On mal v hlave iné starosti. Do posledných chvíľ sa musel oháňať, tlačili ho výdavky na svadbu, výživné na hromadu detí, s vyplazeným jazykom behal z kšeftu do kšeftu, aby niečo zvýšilo i pre náročnú nastávajúcu.V sobotu zabudol na sobáš. Zachránil ho hlúpy zvyk. Nakukol do svojho organizéra. Najprv sa mu od hrôzy zježili vlasy na hlave, prevrátil oči, potom sa narýchlo oholil, obliekol a upaľoval ako zajac s brokmi v zadku ku kostolu. Chvíľu sa s nikým nebavil, lebo na vyplazenom jazyku mu stáli deti, manželky a aj nevesta. Nakoniec ho získal len pre seba a všetko vyzeralo v poriadku.O pol piatej sa začudoval, že ešte stále nie sú zosobášení. Fero nevidel sobášiaceho. Nestratil duchaprítomnosť, veď bol vyzbrojený ako do vojny. Mal pri sebe nevestu a mobil.Zavolal sobášiacemu. Ten ho okríkol, že už od toľkého čakania leží pred kostolom na chodníku. Fero mu odvrkol, že tiež už skoro leží.Nakoniec sa našli. Dlho to netrvalo, v meste boli iba dva kostoly.