Náš starý známy Ferinko o tom vedel svoje a keď zazrel svoju tvár prekypujúcu šťastím v zrkadle, naskutku si ju odfotografoval.
- Prečo si sa odfotil?
- Ľudia zvyčajne vedia, čo im urobí radosť, čo ich dostane do stavu šťastia, ale ako vyzerá šťastný človek, to netušia. Ukážem im svoj ksicht a pochopia.
Zasmiala sa. - A čo ťa spravilo takým?
- Ty môj holúbok. Včerajšia noc plná vášne a dnešný romantický deň... - Fero nedopovedal, vystačil si s prevrátenými očami.
Zasmiala sa do dlane a pritúlila k Ferovi. Ten chlapisko od toľkého šťastia doslova vysmädol.
- Odskočím si na pivčo.
- Dobre, ale mohol by si zároveň vyniesť aj smeti.
- Samo, - zahlaholil Ferino. - Dám si jedného čapáka a naskutku som nazad.
Na ulicu vybehol v teplákoch, papučiach a s odpadkovým košom v ruke. Krčmu mal neďaleko, rovno na sídlisku. Naozaj iba uhasil smäd a už aj upaľoval nazad. Zabuchol dvere. Manželka mu v tom okamihu zavesila okolo krku obe svoje očné buľvy. Zaškeril sa na ňu.
- Čo tak pozeráš? Ešte stále som šťastný.
Žena ani nehlesla, len stále za ním chodila. Fero nechal odpadkový kôš v chodbe a vrhol sa pred televízor.
- Už máš všetku robotu hotovú, že nedáš pokoj?
- Tepláky.
- Cítim sa v nich pohodlne.
- Papuče.
- Je tam toho, bol som v nich. Očistím.
- Odpadkový kôš.
Fero v tom okamihu stratil šťastnú tvár. - Stará, neser! Druhýkrát smeti pôjdeš vyhodiť sama.
Žena sa vrátila s dvoma odpadkovými nádobami. Jednou plnou, druhou prázdnou. Strčila ich Ferovi pod nos.
- Včera si odišiel na trojdňovú služobnú cestu.
Fero sedel v krčme a kamarátom ukazoval fotku.
- Aká šťastná tvár, - lichotili mu.
- Nie, je to ksicht idiota, ktorý si našiel milenku vo vedľajšom vchode.
