Mám obavy z peňazí a čím je ich viac, tým ten strach narastá. Je to trochu paradoxné. Žijeme dobu, keď sa doslova stalo celosvetovým športom zhŕňať peniaze dokopy.
Musím uznať, že to bol vynikajúci nápad, kopnúť do zadku výmenný obchod a zaviesť platidlo. Pri dnešnom náraste cien, by sme sa bártrovým obchodom už len pri nákupe v hypermarketoch fyzicky zlikvidovali.
Peniaze sú lepšie ak už pre nič iné, tak preto, že sú ľahké, dobre prenosné, uskladniteľné. V tom majú svoje čaro. Tomu čaru peňazí sme podľahli. Nemienim diskutovať, či je lepšie s peniazmi alebo bez nich. To je rovnaké ako si položiť otázku, či chcem žiť alebo zomrieť. Háčik je niekde inde.
Ľudia si peniaze vymysleli, aby si nepokrivili chrbtice. Inak by sa nedali robiť veľké kšefty, lebo pri nich treba ponúknuť veľa vecí a veľa vecí by si bolo treba aj odniesť. S peniazmi je to oveľa ľahšie.
Peniaze nám mali uľahčiť život a poslúžiť. Úžasne vymyslené. Pomocou peňazí si vieme sprostredkovať akýkoľvek zážitok; od najprirodzenejšieho ako je sa dobre najesť, kúpiť si strechu nad hlavou, po fajnovejšie - zabezpečiť si nové auto, zájsť na exotické miesto, ba až po bizarné ako je zaplatiť si za úsmev, priazeň, či lásku.
Kto by sa nechcel mať lepšie? Hlúpa otázka. Každý túži po nových a krajších veciach. A stačí mať k tomu peniaze. Čím viac peňazí, tým viac a lepších vecí. Na druhej strane si to vyžaduje vynaložiť úsilie vlastniť tie peniaze. A nie je ľahké ich získať. Musí sa preto aj niečo obetovať.
S ľahkým srdcom obetujeme. Voľný čas, koníčky, rodinu, zdravie, city, pocity, potešenie z drobností a každodenností. Akosi sme pri tej honbe zabudli, že zo sluhu sa stal pán.
Práve preto mám z nich strach. Poprehadzovali mi hierarchiu hodnôt. Moja individualita sa prepadla až za peniaze.
