Iba zasyčala, ako z nej život chvatom unikal. Ferinko sa hneď za tým ukázal v kuchyni. Nemohlo mu uniknúť, že sa jeho žena vyvaľuje uprostred nedokončenej roboty.
- Hohó, stará, tak to nie! Už si hotová?
Keď mu neodpovedala, ako bol naučený, nahnevane ju zhodil z gauča. Vtom zazrel nôž v jej chrbte.
- A toto má byť čo? Že si ma chcela okradnúť a niekde ho pod rukou, teda lopatkou, predať? No pozri, aká si neporiadna, všade samá krv.
Až teraz mu došlo, že je to vážne. Zavolal pohotovosť. Pribehla sanitka. Naložila jeho ženu na nosidlá.
- Hej, kričal na lekára, - kam ju beriete? To je moja žena nie vaša.
Napriek protestom ju odviezli na operáciu. Arpi sa jej držal, nechcel, aby z nej niečo ukradli. Dokonca ani nôž.
- Nedotýkajte sa ho. To je môj majetok. - Lekári aj napriek prekážkam bojovali o jej záchranu. - Čo ste to za ľudia. Starajte sa radšej do svojich vecí. Dohodli ste sa s ňou, či čo? Aj ste ju vyzliekli... Fuj, sviniari!
Lekári ho mali plné zuby a tak ho vyhodili. Ferino takto ponížený išiel hľadať útechu do náručia iných žien.
Jeho žene bolo dobre. Nožom si otvorila dvere do tunela, v ktorom bolo svetlo a žiadny vzduch. Cítila sa ľahko a príjemne. Už sa nikam neponáhľala. Došla k jednému oknu. Keď cezeň vyzrela, videla svoje nahé telo na operačnom stole. I lekárov, ako z nej vytiahli nôž, ako zastavovali krv, ako zašívali ranu. Veľmi sa nahnevala.
- Kto vám to dovolil, hlupáci?! Mne je tu dobre. Žiadne koberce, varenie, pranie, žiadny Fero...
Lekári ju nepočuli, robili svoju robotu. Trochu sa poobzerala a od hnevu sa jej stuhnuté srdce rozbúchalo. Zazrela svojho manžela, ako sa krúti okolo nejakej ženy. Vedela, čo chuderu čaká. Nechcela, aby aj iná trpela ako kedysi ona. Zanechala pohodlie tunela a rútila sa nazad. V poslednej chvíli prekĺzla cez dieru po noži do vlastného tela.
Keď sa prebrala, lekári sa usmievali a ona rozmýšľala, ako jej bolo dobre a Fero nedokázal pochopiť, prečo je život taký krutý, že mu vrátil starú ženu, keď si práve našiel novú.
