Strašný pocit. Musel som vykríknuť, aj keď som sa nepočul. Myslím si to. Bol som spotený, to som si nemyslel, to som vedel bezpečne, ako aj to, že sedím na posteli a trasiem sa.
Hrôzostrašný sen. Neviem, prečo sa nám snívajú také nezmysly, z ktorých nemáme radosť, iba strach. Najprv som si hovoril; je to hlúposť, nič to nemá spoločné so skutočnosťou. Presviedčala ma o tom posteľ, ktorá stála na svojom mieste, steny boli neporušené, iba s niekoľkými vráskami rokov, ktoré nestáli ani za reč.
Vydýchol som si. Uľavilo sa mi, tak som si ľahol, no niečo z tej hrôzy vo mne zostalo a do rána som nezažmúril ani kurie oká. Jasné, že sa vo mne usadili pochybnosti. Niečo na tých snoch musí byť. Prichádzajú vždy v noci, akoby chceli predznamenať, čo sa stane cez deň. A po toľkej hrôze, len ďalšia hrôza. Určite nič dobré.
Tento pocit zvíťazil a tak som z domu nevystrčil ani nos. Vypol som aj mobil. Prvé mi napadli horoskopy, je ich plný internet. Bol som z nich jeleň. Nemastné, neslané. Tak som skúsil snáre. Na snároch je bieda v tom, že interpretujú iba jednotlivosti. Tak som obsah sna musel rozsekať na kúsky. Tu sa to ukazovalo jednoznačnejšie. Ale len pri prvých troch. Potom sa garde obrátilo a keď som všetky významy pospájal, uvaril sa z toho len guláš.
Mám kamaráta, ktorý vie veštiť z kávy, ale to by som musel z domu na ulicu. A po ceste ma čakal výťah, chodník, prechody cez cestu, schody, všade ľudia. Nie, ak je niečo na snoch, cestu by som určite neprežil. Zostal som pekne doma. Iba so svojím strachom. Lepšie so strachom a živý ako s bezstarostnou smrťou na pleciach. Večer som od vyčerpania zaspal.
Ráno mi bolo hneď jasné, že sny na mňa túto noc zabudli. Uľavilo sa mi. Osprchoval som sa, dal si rannú kávu a zapol mobil.
Z kalendára trčal výstražný prst: schôdzka s klientom. A jedna smska. Od klienta. Keďže som sa včera nedostavil na obchodné jednanie, klient so mnou okamžite rozväzuje spoluprácu.
Víťazne som vykríkol. Aj sa plesol prstami po dlani. Predsa len sny neklamú.
