Vianočné kšefty (fejtón)

- Veď hej, ty baran, ale musíme urobiť, čo sa patrí.Fero od radosti zatlieskal, prevrátil sa na chrbát a kopal nohami do vzduchu ako medvedík Panda. – Výborne! Ľahneme si a budeme chrápať zimným spánkom.Ferovej žene sa hlúpeho manžela uľútostilo a pohladkala ho po hlave. Tĺčikom na mäso. – Nie že tak, ty nález ústavného súdu. Na iné som myslela.Fero od šťastia zavyl. – Ženuška moja, konečne si napcháme brucho...- Ľutujem ,nemôžeš. Prišiel by si o robotu. Už by si nemohol chodiť vyhrávať s prázdnym bruchom po zábavách.- Máš pravdu, ale nejedol som tak dávno.Oborila sa naňho. – Že ťa huba nebolí! Ešte v októbri som ťa vyháňala na pašu. No bol si fajnový. Vraj ti vyschnutá tráva nechutila, tak čuš!Aby ju nedráždil, veď sa blížili sviatky pokoja, lásky a hojnosti, opatrne sa spýtal. – A čo si vydumala v tej tvojej obrovskej hlavičke?- Musíme si urobiť radosť. Potrebujeme darčeky. Nech máme Vianoce ako sa patrí. Rozhodla som sa, že nakupovať pôjdeš ty.Fero sa vytiahol zo starého kresla. Aj s pružinou zabodnutou do zadku. - Ako myslíš. Ktoré kontajnery si už prešla? - Si sa zbláznil, či čo! Na Vianoce si doprajeme kvalitu. Pôjdeš do obchodov. Fero sa rezolútne vrátil do kresla. Aj s pružnou. -Ani mi nenapadne. Za živý svet ma tam nedostaneš. - A to už prečo? - Lebo v obchode je všetko drahé. Na čo sú nám drahé veci? - Si ty ale zadubenec, Ferino. Aby neboli drahé, musíš vedieť zjednávať cenu. Pred Vianocami je všetko predražené. Chvíľu nad tým uvažoval. Nakoniec sa podriadil a vybral po nákupoch. Celý deň bol preč a keď sa podvečer vrátil, tvár mu žiarila víťazstvom. - Dokázal som to! - vrešťal ako rádio. - Čo si nakúpil? - Oblečenie, elektroniku... Mal som zaplatiť desaťtisíc korún, ale zjednal som. - A na koľko? - Na pätnásťtisíc. Dobre, nie? Keď ho prebrala hrncom studenej vody, naskutku odišla. Ale nie na dlho. - Aha, tak sa to robí, ty trdlo! - A podala mu metlu. - Tvoj darček. Stála stodvadsať a predali mi ju za osemdesiat. Dobrý obchod, nie?! Jej pohľad hovoril, že si je vedomá svojej hodnoty. Ak Fero nechcel chytiť komplexy, musel ju schladiť, či boli Vianoce alebo nie. Povykrúcal metlu zo strany na stranu a zavrčal. - Hm, nie je to bohviečo, čo si urobila. Či stodvadsať, či osemdesiat, aj tak s ňou musím zametať ja. Sama to neurobí.