Vianočné prekvapenie (fejtón)

Zreval: - Som človek!Vymanila sa mu z objatia a zrevala tiež: - Si ožran!Udivene na ňu pozrel. - Prečo si to myslíš?- Lebo ma objímaš.- Si predsa moja žena. To mám ísť za susedovým psom?- To nie. Ozaj, Ferino, a prečo si o sebe myslíš takú sprostosť, že si ako tento, no, človek. Ponižuješ sa.Fero sa neurazil, ba na ženu sa aj usmial. - Dostal som nápad.Jeho žena zbledla, ale zachovala duchaprítomnosť. Vrhla sa na manžela, ten kým sa spamätal, zostal poviazaný. Odhrnula si prameň spotených vlasov z čela a pustila sa doňho.- Tak a dosť! Poznám ja tvoje nápady. Naposledy sme boli na dovolenke v Juhoslávii, pamätáš?- Ta ne? Naša posledná dovolenka.- Z tvojej viny. Tiež si mal nápad a Juhoslávia už neexistuje. Alebo keď ti napadlo poslať svoju fotku rodine Ladinovcov. Koľko nevinných ľudí zahynulo, a len preto, že si ich nahneval. Fero zavyl. - Haníš ma! A vôbec, tento nápad je iný. Ľudský.- Hej? O čo ide.- Na Vianoce obdarujem všetkých ľudí z nášho sídliska. Len tak. Aby som im urobil radosť...Chcel rozprávať ďalej. Nestihol. Žena ho ovalila tĺčikom po hlave a stiahla do pivnice. Potom si uľahčene vydýchla a už len čakala kedy sa pominú sviatky.Nepoznala ona veru svojho mužíčka. Ten sa nevzdal a spolu s hladnými myšami povrazy prehrýzli a cez okienko ušiel do sveta. Domov sa vrátil neskoro v noci rovno na Štedrý deň. Vrátil sa krvavý a žiariaci modrými odtieňmi po celom tele. Žena spľasla rukami.- Preboha, Fero, čo sa ti stalo? Zmorený sa zvalil do kresla. - Hej, tak mi treba. Ľudia sú nevďační.- Hovor, Ferino, vyžaluj sa mi.- Z pivnice som šiel rovno do banky a vybral všetky naše životné úspory.- A?- Ako darčeky som rozdával europeňaženky. Pekne zabalené. No dopadlo to strašne!- Hovor!- Zazvoním pri dverách, otvoria mi, poviem, že som ich prišiel len tak obdarovať, od dojatia sa rozplačú, podám darček, dychtivo ho rozbalia a...- A čo?- A zbijú ma.- To ako všetci?- No! Sťa by sa dohovorili. - Fero sa rozplakal. - Prečo? Povedz mi prečo? - Lebo si buran! Zbytočnosti im dávaš, keď je hospodárska kríza.Potom ho chcela zbiť, no sama dostala krízu a tak si len sadli k neskorej večeri a v tichosti privítali sviatky pokoja, mieru, lásky a hojnosti.