Od rána sa chystali na oslavy. Žena odbehla do obchodu. Keď sa vrátila, Fero nakukol do tašiek a pochopil, že sa oženil s omylom prírody.
- Vonku je horúčava?
- Prečo, Ferinko?
- Že sa ti všetka pálenka vyparila. To mám skapať, či čo?!
- Nekúpila som, pri pálenke sa ti furt dačo pritrafí.
Fera sa to hlboko dotklo. Zdvihol kotvy a stratil sa v uliciach mesta. V jednej krčme natrafil na čudného chlapa.
- Vy ste kto?
- Nový rok, nevidíte? Chodím z domu do domu, ľudia už celkom osprosteli. Za to, že sa ma dotknú a niečo si zaželajú, platia ako diví.
- Nemohol by som sa pridať? Robil by som vám brata. Čosi ako priestupný rok.
Chlap sa zamyslel a zavrtel hlavou. - Sprostosť, to by nám nezožrali. No mohli by ste ísť za starý, čo vy na to?
Ferovi vidina peňazí a fliaš s pálenkou opantala všetky zmysly. Horlivo prikývol. Chcel sa ísť domov prezliecť, aby bol vyfintený ako jeho kolega, no ten mu to nedovolil.
- Urobíme iba drobné kozmetické úpravy, veď vy ste rodený starý rok.
Chlap ho namieste upravil. Roztrhol mu bundu, na košeli obhrýzol jeden rukáv a ešte aj vlasy rozstrapatil. - Takto som si vždy predstavoval odchádzajúci rok. Môžeme vyraziť.
A veru išli. Stratili sa v domoch. Ferova žena koncoročné oslavy strávila sama s vypnutým televízorom, napchaným bruchom a vzdychmi. Nadránom ju zo vzdychov vytrhol zvonček.
Pred dvermi stál cudzí chlap s balíčkami a jej Fero zbitý na blato.
- To nie ja, to dobrí ľudia. Tuším mali všetci ten starý rok ťažký.
- Čo ľudia, i ja som ho nemala ružový.
Chlap na ňu žmurkol. - Tu ho máte. Rozlúčte sa so starým rokom ako sa patrí. Vylejte si na ňom zlosť. Kým sa nepreberie.
A veru sa aj rozlúčila. Ruka bolela, ale na duši sa jej uľavilo.
