Zlá výchova (fejtón)

- Ty ozembuch sprostý! – štebotal mu otec pri uchu a utešene ho tĺkol váľkom. – Ja ťa naučím zodpovednosti.- Len či tvoja námaha nevyjde navnivoč, - šomrala matka.Otec sa zarazil. – Ty myslíš, že je to taký hlupák?- Nie, len mám obavy, či tvoje vyučovanie prežije.Otec sa vrhol na syna. Nie váľkom ale jazykom. – Ty moja pokazená krvná konzerva, máš v živote iba jednu povinnosť. Chodiť do školy. Znovu si tam nebol.Fero si rukávom zotrel sopeľ a krv z tváre. – Tato, vám sa povie, no na školu nemám čas.Otec zopäl ruky. – On nemá čas. Aké máš starosti, že nemôžeš do školy?- Hrám hokej, do krčmy zájdem, aj dievčatá naháňame... To sa vari nesmie?- Ale smie, no radosti života si nechaj na potom.- A to bude kedy?- Keď už nebudeš školákom.- Tato, vám to vadí?- Pravdaže, ty omyl prírody. Otec nepovolil a pri správnych výchovných metódach naučil Fera pravidelnej školskej dochádzke. Fero sa im vydaril. Stal sa z neho čestný, snaživý, poctivý a zodpovedný človek. A teraz vysedáva doma.- Čo je ti? Vyzvedala žena. – Na koho si sa nafučal?- Na otca. Keby ma nebol zle vychoval, teraz som mohol okrádať ľudí a mali by sme sa ako svine v žite. Ale takto máme... – fňukal Fero.