Psičkár (fejtón)

- Robečko, to sa nepatrí. Fuj, hanbí sa!- No dovoľte! Volám sa Fero.- Prihováral som sa psovi, nie vám. – Chlap si lepšie obzrel Fera. – To ste vy, pán sused?- Áno, to som ja. Ani ja som si nevšimol, že ste to vy. Dobrý deň. Aký milý psík.- Je to bradáč. Och, on vám skutočne ocikal nohu.Fero sa odušu usmieval. – Prosím vás, je tam toho! Netrápte sa. Pohnojil mi ju. Možno narastie dlhšia.Sused sa na Fera usmial. – Vidím, že máte radi psov.Fero od slasti prevrátil oči. – A ako! Psy sú môj svet.- Tiež máte psa?- Ľutujem, hanbím sa, no doma mám iba tigricu.Sused vypúlil oči. – Čože?! Dobre počujem? Tigricu? Naozajstnú, živú tigricu?Fero sa prestrašene poobzeral. Zasyčal. – Tichšie, prosím. Ak začuje žena, že o nej hovoríme... – Fero sa usmial. – Musíte uznať, že to mám ťažké. Nemôžem si premeniť byt na zverinec. Ale ubezpečujem vás, že psov mám rád. Ja ich milujem!Sused si utrel slzu. – Človek, ktorý ľúbi zvieratá, má rád aj ľudí.- Áno, ako sused z prízemia. Viete, o ktorom hovorím. Meno nebudem spomínať. Toť minule, počul som z ich bytu srdcelomne zavýjanie. Nezaváhal som ani na sekundu a holou hruďou vyrazil dvere. Boli privreté. A čo som vám nevidel? Jeden by mi neveril. Sused bil manželku. Potešilo ma, že nešlo o zviera.- A čo ste urobili?- Nič. Nemiešal som sa im do toho.Sused pohladkal svojho psa. – Veru, trýzniť zvieratá je hanba.Fero sa usmial na suseda aj psa. Zohol sa k nemu. – Hej, Robečko, nechceš cikať? Druhú nohu mám suchú. Poslúž si. Nie? No dobre. Pán sused, keď už takto spolu... ste poslancom, eh, nemohli by ste, takto susedsky, medzi nami psičkármi... chcem kúpiť pozemok... Len cikaj, Robko, cikaj... rozumiete, za prijateľnú cenu...Sused pomykal za voditko a bral sa preč. – Ľutujem, v tom vám nemôžem pomôcť. Mám svoje zásady. A priateľov. Do videnia.Fero zašepkal. – Do videnia. – Počkal, kým sa chlap so psom stratil. Z vrecka vyhrabal notes a napísal si: Nezabudnúť kúpiť otravu na psov. A pomstychtivo zasyčal: - Veď počkaj, Robečko, ty bastard jeden!