Samozrejme, že s nápadom prišiel môj dobrý kamarát Fero. Samozrejme, že na začiatku to vyzeralo, presne ako pri všetkých Ferových nápadoch, dosť bláznivo.
- Ty si blbec, - častoval ma Ferino, - ostatné kšefty sú už dávno obsadené.
- No, ja ti neviem.
Nahneval sa. - Máš v pláne si otvoriť potraviny? Či spustiť internetový obchod? Nazdávaš sa, že s autodopravou urobíš dieru do sveta? Nie, je veľmi veľa ľudí a strašne málo nápadov.
Vykukol som von oknom. Ten Fero mal pravdu. Po ulici sa presúvali ľudia ale ani jeden nápad. - Tak ako si to predstavuješ?
Pomädlil si ruky. - Kukaj tu. Ľudia na Silvestra nejdú spať a čakajú nový rok. Nik sa nezaujíma o 365 dní, ktoré si zapísali do starého. Chápeš?
- Nie.
- My ten starý unesieme. Aj so všetkým, čo sa v ňom stalo. Budeme vlastniť minulosť. - Moje zdvihnuté obočie mu položilo otázku. - A každý, kto si bude chcieť na niečo spomenúť nám zacvaká. - Moje obočie stíchlo.
Bolo to lákavé a ako zakaždým som Ferovmu naliehaniu neodolal. Môj kamoš zmizol, no na Silvestra, tesne pred polnocou, u mňa zazvonil. Dotiahol so sebou Starý rok. Nebol som nadšený, stačil mi jediný pohľad a vybavili sa mi nepríjemnosti, čo ma v tomto roku postretli. Lenže kšeft je kšeft. Aj so spomienkami.
Čakali sme. Aj ľudia čakali. Prišla polnoc. Prišiel Nový rok a s ním ohňostroje, smiech, očakávania. U niektorých ešte opica. Viac nič. Zatiaľ sme nezarobili ani cent. Sedeli sme po tme a čakali. Ľudia nechodili. Jasné, nevedeli, že ich spomienky sú u nás. Fero sa rozhýbal a po meste poroznášal reklamné plagáty.
Nepomohlo. Po byte sme sa tmolili Fero, ja a pod nohy sa nám plietol Starý rok.
- Ty, Fero, máme ho u seba už toľko dní a nik si naňho ani nespomenie. To ľuďom vôbec nechýba rok ich života?
- Nerozumiem. Čo všetci vlastne robia?
- Mám pocit, že žijú. O nás dvoch sa to v tejto chvíli nedá povedať. Naklonil som sa k jeho uchu. - Musíme sa ho zbaviť.
Lenže to nebola ľahká záležitosť. Mali sme ho uviazaný na krku ako dubiózny majetok. Vyzeralo to s nami tak, že zostaneme trčať v roku, na ktorý ľudia pomaly zabúdali.
No nakoniec sa nám ho podarilo striasť. Strčili sme ho do rúk historikom. A potom sme zo všetkých síl upaľovali žiť život.
