Chápadla spravodlivosti

Rozhodnutie celkom logické, veď v dnešnej dobe niečo vlastniť nie je hanbou. A o to viac logické, že previesť byt z družstevného do osobného vlastníctva za zostatkovú cenu je výhodné.Podala si žiadosť, medzi družstvom a ňou prebehla bežná korešpondencia, Katarína si zabezpečila potrebný obnos a nezabudla sa tešiť.Na vytešovanie mala dôvod. Pred dvanástimi rokmi sa rozviedla, sama vychovávala deti a takto sa nádejala, že má niečo, čo im môže dať. Do okamihu, kým nemala telefonát z družstva. Oznámili jej, že byt nemôžu previesť do jej výlučného vlastníctva. Porušili by tým zákon o rodine. To sa chápadla spravodlivosti dali práve do pohybu.Darmo im nosila rozvodový rozsudok. Byt mala pridelený tri mesiace pred rozvodom. A tým pádom nárok na byt má aj jej bývali manžel. Argumentovala, že on nikdy v byte nežil a nie je ani členom družstva. Nepomohlo. Na chápadla spravodlivosti to boli slabé argumenty. Právnik z družstva jej poradil, aby sa spojila s bývalým manželom, ktorý by prišiel a podpísal prehlásenie, že sa vzdáva nároku na byt. Z pohľadu práva jednoduché a spravodlivé. Z pohľadu praktického života zvrátené.Spravodlivosť netuší, že Katarinin bývalý manžel nikdy neplatil výživné na deti, netuší, že ešte za ich spoločného života narobil pri podnikaní dlhy, ktoré musí ona splácať (aj deti odriekaním), netuší ani to, kde vlastne je. Netušia to ani policajti. A polovica bytu čaká na takéhoto človeka. Chápadla spravodlivosti dozerajú iba na jedno. Podľa zákona má aj takýto človek nárok na byt.Je to vec mojej známej ako si to porieši. Mňa na tom zaujal systém, akým funguje spravodlivosť. Zákony vo svojich ustanoveniach myslia na všetkých a všetko. No prehliadajú jednotlivcov. Občas sa im stane, že pri dodržiavaní spravodlivosti sa menia na nástroje neprávosti. Ak by spravodlivosť bola živý tvor, mohli by sme jej túto nedokonalosť prepáčiť. Ale takto?