Džungľa

Často som si predstavoval, ako taká džungľa vyzerá, ak by som sa ta dostal, či by som v nej dokázal žiť a prežiť. Tam sa musí človek spoliehať iba na svoje sily a šikovnosť, našincom to ide pod civilizačným nánosom ťažšie.Skoro ráno som musel odviesť chorého otca do nemocnice. Z garáže som vytlačil auto. Netušil som, že v ten deň nie poslednýkrát. Akumulátor vypovedal službu. Nezostávalo mi nič iné, len auto dostať na cestu a roztlačiť. Čas ma súril. Ulica bola ešte ponorená do tmy.Objavili sa prvé autá. Šoféri pravdepodobne už držali vianočnú pietu. Nevytrubovali, nerozčuľovali sa. Neprišli pomôcť. Trpezlivo čakali, kým neodtlačím auto nabok a pokojne prešli cez uvoľnenú cestu.Znova som skúšal auto rozhýbať. Bezvýsledne. Bezmocnosť a váha auta ma zadúšali. Odrazu som zbadal mladého muža. Nádej sa vrátila. Poprosil som ho, aby mi pomohol auto roztlačiť. Zavrtel hlavou a poznamenal, že sa ponáhľa do roboty. Pomaly sa stratil v tme pred nami.Otca som do nemocnice dopravil. Štedrý večer bude tráviť doma. Tak ako aj trpezliví šoféri a mladý muž. Všetci sa budú usmievať, srdcia sa im naplnia láskou k blížnemu. Veru, tak sa patrí a zvlášť v čase Vianoc.I ja si zasadnem k štedrovečernému stolu. Len neviem, či sa dokážem zbaviť pocitu trpkosti. Viem, bola to moja chyba. Mal som kúpiť nový akumulátor. A mal som vedieť, že džungľa v nás ani cez sviatky nespí.