Urobil som si malý rozbor a čuduj sa svete, čo mi z toho vyliezlo. Negatívne vlastnosti nám nemusia byť dané len genetický po rodičoch. Viac menej sa v nás zakorenia, napučia, bujnejú a rozkvitajú aj vplyvom prostredia, v ktorom sa zdržiavame. Zoberme si všeobecne známy fakt: najväčšiu časť života prežijeme na pracovisku. (Kto má to šťastie) Pracujeme, aby sme si zarobili na obživu. Dokážem si predstaviť aj príjemnejšie strávený čas, no čo už z toho, keď je to vo svete takto zariadené. Aby sme sa mohli najesť, musíme sa predávať. Z toho uhla pohľadu nevidím veľký rozdiel medzi pracujúcimi a prostitútkami. Rozdiel je nepatrí, iba v tom, čo ponúkame. Ale k veci.
Každé zamestnanie rozvíja niektorú negatívnu vlastnosť do obludných rozmerov. Zoberme si obchodníkov. No akí sú? Predsa chamtiví! O policajtoch sa hovorí, že sú násilné povahy. A čo takí politici? Určite sa vám v podvedomí vybaví: prefíkaní. A možno tiež utáraní, neúprimní... Dosť! Na nich by sa toho našilo. A čo taký novinár? Hneď vám napadne zvedavý. Úradníci? To je hniezdo byrokracie.
Prečo sú byrokratmi? Že majú stránkové hodiny? Veď aj v obchode sú otváracie a zatváracie hodiny a nikto obchodníkom nenadáva do byrokratov. Veru, každé zamestnanie má jedno negatívum vypuklejšie. Ale to sme celí my, ľudia. Obchodníkovi dávame peniaze, tak je chamtivý. Policajt vynucuje poriadok a už je surovec. Novinár chce o niečom napísať a musí to dobre poznať. Okamžite ho onálepkujeme zvedavosťou. A úradník má zviazané ruky zákonmi a predpismi.
Možno v odsudzovaní zabúdame, že taký istý krátky meter používajú iní na nás.
