Ploty

Nepoviem nič objavné, ak budem tvrdiť, že ploty vznikli zo strachu o majetok. Len neviem, či tu platí priama úmera: čím väčší strach, tým vyšší plot. A že máme ploty od výmyslu sveta (drvené, plechové, z kameňa, živé ploty) to vie aj malé dieťa. Veď svet by bol fádny, keby ploty boli rovnaké. Je to presne ako s domami a ľuďmi, ktorí v nich žijú.Ploty sú fajn. Vedeli by o nich rozprávať psy so zdvihnutou zadnou labou. Ploty milujú aj sprayeri. Plotom sú povďační aj chorí ľudia. Keď im príde zle, majú sa čoho zachytiť. I milenci využijú ploty v tmavých zákutiach. Teší ma, že ploty majú multifunkčné využitie.Trápi ma nedokonalosť plotov. Nechápem, keď sa majú starať o bezpečnosť, že ľudia ich oslabia bránami. Dokážem si živo predstaviť plot ako jednoliaty celok, bez jedinej škáry, za ktorým by sa majitelia nehnuteľnosti zbavili strachu o svoj majetok, za ktorým by sa cítili bezpečne a za ktorým by žili až do svojej smrti, pekne izolovaní od okolia.Stavajme ploty v každú možnú i nemožnú hodinu, radšej stavajme ploty vysoké ako nízke. Postavme ich hrubé a stabilné. Preboha, len potom nefňukajme, že sa cítime osamelo. Ploty za to skutočne nemôžu.