Pod ženskou kuratelou

Presvedčil som sa o tom v pätnástich rokoch. Ako iní chlapci, i ja som zatúžil po motorke. Sen sa nezdal nereálny, dedko Valent mal v drevárni pod plachtou ukrytú motorku značky Pionier modrej, kanvičkovej farby.Najprv som ju len okukával a neskôr aj chcel odskúšať. A tu narazila kosa na kameň. Najschodnejšou cestou sa mi javilo, ak poprosím mamu. Keď som jej povedal po čom túžim, spustila lamentácie. Na krik pribehol otec. Vypočul si príčinu rozruchu a hneď ma aj rukolapne presviedčal, že to nie je dobrý nápad. Lenže moja túžba po motorke bola silnejšia ako jeho údery. Rodičia si museli na pomoc privolať aj dedka Valenta a jeho ženu. Ten ihneď nahnevane zahrmel:-Tak to teda nie! O motorku som sa staral ako o vlastné dcéry. Má dvadsať rokov a je ako nová. - Veď hej, - papuľoval som, - pri vašom zaobchádzaní. Benzín, ktorý vám načapovali pri kúpe je ešte furt v nádrži.- Ako to myslíš?- Vždy ste motorku tlačili vedľa seba. Viezli ste sa na nej iba dole kopcom a to s vypnutým motorom.- Aj tak ti nikdy nedovolím sa na nej voziť. Bola by v posledných rukách.Môj vzdor a drzosť volali po odplate. Dostalo sa mi jej v hojnej miere. Na môj rev sa na dvore ukázala stará babka.- Čo to vystrájate s tým chlapcom?- Ten somár chce motorku, - informovala ju mama.Stará babka spľasla rukami. – Celkom si osprostel, synak? Motorky sú veľmi nebezpečné. Sú to rakvy na kolesách. Pôjdeš rýchlo a...- S dedkovou motorkou sa dá ísť najviac ak štyridsiatkou.- To sa hádate o Valentovu motorku? A ja som si myslela, že ti majú kúpiť novú. To je iná muzika. Len si ju zober.Váhavo som vytiahol motorku z drevárne. Celá rodina, i dedko Valent, stáli v polkruhu, no nikto z nich sa neodvážil protestovať proti babkinmu rozhodnutiu. Takúto autoritu požívala.Aby som dedkovi nekrivdil, musím priznať, že motorka v mojich rukách nevydržala ani týždeň a skončila v šrote. Lenže moja skúsenosť mala i druhú stránku. Život v matriarcháte ma naučil vnímať ženy ako rovnocenných partnerov.