Prečo žijeme

Možno na druhý deň, keď vyjde slnko, po chmúrnych myšlienkach nezostane ani stopa. Ale môže sa stať, že červík pochybnosti, nepokoja sa nám zavŕta do hlavy. A dobiedza, dráždi, nenechá nás na pokoji. Odrazu si viac všímame okolie a veci, o ktoré by sme predtým nezavadili ani okom, na ktorom máme beľmo, a nie ešte tým, ktoré voláme kurie.Môžeme si povedať. Aha, tráva! Tej je hej. Rastie si, rastie, nič ju netrápi. Príde koza, sliepka či krava a zožerie ju. Tráva je vyrovnaná a je jej to jedno. Asi preto, že nerozmýšľa, alebo preto, že vie, že to tak má byť.Zoberme si na pretras také prasa. Narodí sa, hneď má strechu nad hlavou, gazda mu dáva pravidelne žrať, len sa váľa vo výkaloch, nuž si od šťastia krochká, žerie, rastie a v očiach má vyrovnanosť. Má sa ako sviňa v žite. A nič ho netrápi, ani keď ide pod nôž. Určite vie svoje. Že žilo preto, aby mali ľudia čo jesť.No zoberme si človeka a sme v koncoch. Ľudia poznajú na všetko odpoveď. Aj čo sa stalo dávno pradávno. Aj na to, čo nás ešte len čaká. Ale kvôli čomu sa narodíme, rastieme... Niekto povie, že kvôli peniazom. Ich hromadeniu. Druhý povie tiež, že kvôli peniazom. Ich míňaniu. Ďalší vám povie, že poslaním človeka je konať dobro. Iný môže argumentovať, že človek má celý život páchať iba zlo. Matka povie, že rodiť deti, vojak zasa, že zabíjať. Ožran verí, že sa narodil iba preto, aby si prechľastal život.Čo človek, to názor. Ale zafrasa mi nikto nevie povedať ten skutočný dôvod, prečo sú ľudia na zemeguli! Vy to viete?