Pud zabijaka

Ľudské vnútro je poskladané z veľkého množstva čiastočiek. Niektoré zložky sa za určitých podmienok prejavia, o niektorých netušíme, že ich máme, aj po celý život. V deň, keď som si priznal, že dokážem zabíjať, som sa stal členom rybárskeho zväzu.Veľmi problematické je jednoznačne povedať, prečo chodím chytať ryby. Možno je to chuťou konzumovať prírodu v prirodzenej forme. Možno je to v potrebe cez lov spojiť ďalekú minulosť s dneškom. Možno je to iba v tom, že si chcem dokázať, že viem existovať a prežiť aj napriek civilizačnému zabezpečeniu. Odpoveď nepoznám, preto ešte stále chodím na ryby.Človek má v kalendári na každý rok niekoľko preňho zlomových dátumov: Nový rok, Prvý jarný deň, Silvester, narodeniny, meniny, výročie sobáša, dátum rozvodu. Rybári majú naviac aj 16. apríl a 16. máj.Prvou šestnástkou začína pstruhová sezóna a druhou lov na rybníkoch. Toho roku vyšiel šestnásty máj na stredu. K rybníku som sa dostal až v sobotu. Syn ma predbehol a udice mal nahodené už v piatok podvečer.Nebol sám, kto bol rýchlejší. Keď som sa na Markušovskom rybníku ukázal, vyzeralo to tam ako na ľudovej veselici. Hlava na hlave, amfiteáter vymenili za vodnú plochu a tanec za nahadzovanie. Ako – tak som si našiel voľné miesto a vylovil zo svojho vnútra zabijaka.Čestne sa priznávam, že v okamihu ako sa stratí háčik s návnadou vo vode, mením sa na lovca. Chvenie v celom tele ma ochráni pred páliacim slnkom, dažďom, ubiehajúcim časom. Neexistuje nič iné, iba čakanie na okamih pravdy – keď ryba zaberie.A keď zaberie, bráni sa, musíte do toho dať všetku šikovnosť a kumšt, lebo ryba vie, čo ju čaká a svoje šupiny nepredá lacno. S trochou šťastia vo vrecku ju dostávate na breh. A keď je ryba vonku, práve v tej chvíli sa vo vás lovec mení na zabijaka. Pudy majú voľný priechod.V sobotu ryby brali. Poctiví rybári si odnášali dva hospodársky cenné kusy, nepoctiví možno i viac. Lenže rybársky poriadok hovorí o dvoch. Aj zabijaci by mali ctiť zákony. Ja áno. Preto platím členské, kupujem povolenky, chodím na brigády. A v sezóne chytám ryby.Domov sa vraciam s prázdnou sieťkou. Je mi to záhadou. Možno som neplatiaci člen Slobody zvierat, možno som sa len naučil ovládať v sebe pud zabijaka. Hádam to ryby teší. Mňa určite.