Škaredí sú diskriminovaní

Pri posudzovaní krásy sa uplatňujú subjektívne kritéria. Tieto kritéria nie sú nikde ukotvené, aby sme podľa nich, ako podľa etalónu, mohli určovať kto je pekný a kto škaredý. Existujú však ľudia, pri ktorých bez rozpakov jednotne vyhlásime: Ten je teda škaredý!V každej dobe existoval v spoločnosti modus krásy. Je zaujímavé, že ako vyzerá pekný človek, sa nikdy neviedli verejné či odborné licitácie. Napriek tomu sa ľudia dokázali v určitom časovom úseku zjednotiť na modely krásy. Dnes je situácia jednoduchšia. No napriek absencii globálnej komunikácie to fungovalo aj v minulosti.Spoločnosť vždy uprednostňovala krásu, krásnych ľudí. O škaredých sa nikto nezaujímal. To je jednotný moment, ktorý nás sprevádza časom. Ani v dnešnej dobe sa tento postoj nezmenil.Vo vyspelej spoločnosti, v ktorej dnes žijeme, sa ľudia dokážu zbavovať egoizmu a rešpektujú skupiny, ktoré z rôznych príčin nenapĺňajú stred či jadro spoločenstva a sú na jeho kraji. Ochranné mechanizmy sa prejavujú či už v individuálnych postojoch, alebo sú ošetrené zákonmi. Na ilustráciu uveďme: ochrana práv národnostných menšín, zrovnoprávnenie žien, odmietanie rasizmu, hnutia na obranu gayov a lesbičiek, atď.Z tohto pohľadu je zaujímavé postavenie škaredých ľudí. Ide o skupinu ľudí, ktorá trpí len a len pre svoj zovňajšok. Skutočnosťou, že daný status quo nemôžu zmeniť, patria do okruhu ľudí, ktorí sa niečím líšia od štandardu. Škaredí ľudia sú v nevýhode aj tým, že sa nedokážu zjednotiť. Prečo to tak je, má asi viacero príčin. Hlavnou by mohlo byť neexistujúce kritérium krásy. Takto sa nikto nedokáže s istotou identifikovať, kde patrí. Podružným, ale tiež neprehliadnuteľným, je moment, že málokto je schopný nahlas vysloviť: Som škaredý.Napriek nejednotnosti tejto komunity, či skôr práve preto, sú títo ľudia diskriminovaní. Aby som nerozprával len tak, podľa mňa, každý máme svoje skúsenosti v tejto sfére. Skúsme si predstaviť zopár modelových situácii.O zamestnanie sa uchádzajú škaredí človek a priemerne pekný. Sú kvalitatívne na rovnakej úrovni. A vy si máte vybrať, koho prijmete. Odpoveď nechávam na vás.Ešte stále si udržujte empatické vnímanie. Ste účastníkom banálnej dopravnej nehody. Zrážku zapríčiní človek, ktorý keď vystúpi z auta, pôsobí na vás šarmantne. Dávate priechod emóciám. A teraz rýchlo vymeníme šarmantného za škaredého. Opäť emócie. Analyzujte si ich, priznáte sa len sami sebe.A do tretice. Predstavujete ponáhľajúceho sa muža. Pred vami ide žena, ktorej sa roztrhla taška a nákup sa rozsypal po chodníku. Najprv to bude škaredá žena. A potom pekná. Ak sa zastavíte, tak pri ktorej? Odpovedzte si sami, ale tak, aby ste sa nesnažili sami pred sebou ukázať v lepšom svetle.Nepoznám vaše odpovede, ale predpokladám, že všetci sme postihnutí touto skrytou diskrimináciou. Buď sme diskriminovaní alebo diskriminujeme. Je mi jasné, že tieto odmietavé postoje ku škaredým ľuďom majú hlboké korene a nikto z nás sa odrazu nezmení. Nešlo mi o to. Možno by bolo malým víťazstvom škaredých, ak by sme na krátky okamih svoj postoj zmenili. Možno len na dobu, kým v nás toto poznanie neodumrie. I malé víťazstva sú víťazstva.