Na rozdiel od kráľovskej výsady súčasný trh neposkytuje ekonomické impulzy. Vystačí si s úrovňou ľudovej veselice. V našich zemepisných šírkach nie sme zvykli, aby nápady mali dlhoročnú púť. Spišský trh prežil možno vďaka pôvodnej myšlienke. Ľudia sa potrebujú zabaviť a zabudnúť na každodenné starosti.Nech je ako chce, aj toho roku bol zrod, priebeh a zánik trhu presne rovnaký ako u jeho predchodcov. V tomto smere sú trhy konzervatívneho razenia. Vo štvrtok od rána vyzeralo mesto rovnako ako v iné dni. Nič okrem nedefinovateľného napätia vo vzduchu nenasvedčovalo, že sa jeho rytmus zmení. Ale úderom druhej hodiny popoludní ako by sa vylúpilo z čarovného orieška Popolušky a zrazu zmizli z centra autá, semafory prestali žmurkať a v uliciach vyrástli stánky s tovarom, občerstvením, rozkričali sa kolotoče, zábavné atrakcie a po rokoch, i keď v menšom počte, ale predsa, strelnice.Ak by boli ulice zošívané, tak by im zaručene od návalu národa praskli švíky. Príznačné pre tieto dni je, že mesto dokáže do svojich útrob absorbovať až päťkrát viac ľudí ako zvyčajne. Okrem obchodu a zábavy má trh aj inú prednosť. Prostredníctvom nostalgie núti Spišiakov, rozutekaných po celom Slovensku, aby sa vrátili do mesta, ktoré kedysi opustili.V porovnaní s dávnejšou minulosťou sa objavil nový fenomén. Mesto sa na štyri dni stalo automobilovou veľmocou. Uvedomíte si to v okamihu, ak sa chcete dostať do centra a nezáleží na tom či pešo alebo dopravným prostriedkom. Bočné a prístupové cesty, ba aj chodníky sú doslova zaliate autami. Autá pôsobia opustene a mĺkvo. Na rozdiel od námestia, ktoré priam vrie: výkrikmi obchodníkov núkajúcimi svoj tovar, prekvapenými a teda aj hlasnými rozhovormi ľudí, ktorí sa stretli nečakane a po dlhej dobe, plačom detí, ktorým rodičia odmietli ďalšiu atrakciu, smiechom zabávajúcich, spevom opilcov. To všetko vytvára kulisu Spišského trhu. Všetci sa toho zúčastňujú do neskorej noci. Ak medzitým neodpadli.Organizátori nezabudli ani na spoločenskú stránku trhu. Zavolali skupinu Vidiek a samozrejme hviezdy Superstar: Koščovú, Šindlerovú a Tomečka. Bez pozvania sa vtisli búrkové mraky a dážď. Obchodníci sa netvárili nadšene. Mesto im vyrubilo vysoké poplatky a ľudia nekupovali ako diví. Nemali by im mať to za zlé. Tovar, ktorý bol v ponuke si môžu kúpiť kedykoľvek i vo všedný deň. Čo si však nemôžu kúpiť každý deň je spoločná zábava uprostred mesta. Tak sa jej oddávali celým srdcom a peňaženkou.V nedeľu napoludnie sa ulice vyprázdnili, mesto stíchlo. Po trhovom ošiali zostali odpadky, ktoré námestím pohvizdujúc preháňal vietor. Opustené pódium a upratovacie čaty boli poslednou bodkou za tohoročným Spišským trhom, ktorý nenávratne odišiel do minulosti.
Spišský trh
Spišská Nová Ves zmenila cez víkend tvár. Natiahla si karnevalovú masku. Po roku sa do nej vrátil Spišský trh. Tento raz výročný, päťdesiaty. Vročenie je známe, dôvod zahalený neistotou. Vtedajší mocipáni pravdepodobne chceli pospolitosti namiesto chleba ponúknuť iba hry. Aby to nevyzeralo okato, myšlienku zaodeli do histórie. Mesto kedysi obdržalo právo výročného trhu.