Šťastie (fejtón)

Zaujala ma tá vecička, po ktorej všetci túžia - šťastie. Ako sú na ňom všetci závislí. Hľadal som ho, pátral po ňom... Beznádejne. Prišiel som k záveru, že šťastie je preveliké čudo. Aj tí, čo tvrdili, že ho držali, mi nedokázali bližšie priblížiť, ako vyzerá, aká je jeho veľkosť, aký vydáva zápach, ako chutí, či je ťažké či ľahké... Nič. Len dokázali dookola tvrdiť, že mali šťastie. Medzi nami, určite sa vyťahovali. Preboha, veď by neboli takí tupci, pustiť pomedzi prsty takú vzácnosť, keď ju už raz mali. Len tak mirnix-dirnix. Taký človek je podľa mňa blázon. Toť suseda. Vraj jej dcéru neprijali na vysokú školu, lebo neurobila prijímací pohovor. Nemala šťastie pri otázkach. Alebo kamarát. Stretol som ho nedávno. Kríval na barlách a z obväzov mu trčala len pravá ruka, nos a dve uši. A nadával a hromžil, až sa steny otriasali. Že ho ide rozdrapiť od zlosti. Vo veľkej rýchlosti vletel do priekopy. Kvôli cyklistovi. Keby sa tam nemotal, nemusel sa teraz, keď ho svrbí brucho, škrabať po obväzoch. Nikdy v živote nemal šťastie. Takto sa mi sťažoval. Nuž život je zložitý... a vôbec. Na druhej strane vidíte v televízii hysterického chlapa, ktorý v stupídnej súťaži vyhrá milión a všetci revú: Ten mal šťastie! Aj vlastnú manželku som pristihol, že mala pomer so šťastím. Vždy, keď periem, žehlím, varím. Vtedy si slastne vzdychá: To som mala v živote šťastie, že som sa potkla o takého... Som z toho popletený. Nuž si hovorím: Človeče, buď rád, že si zdravý, že ti chutí jesť i ináč baví život. Kašli na nejakú prelietavú pobehlicu, ktorá sa volá Šťastie.