Zmŕtvychvstanie

Neplánoval som a predsa zažil. V sobotu dopoludnia. Neviem, čo ma viac zaskočilo. Či samotný akt zmŕtvychvstania alebo moment, že som si niečo také vôbec musel priznať. Nie každému je to dané. Mne sa to stalo asi preto, že som bol na správnom mieste a s určitými predispozíciami.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Miestom bolo Spišské múzeum a mojou predispozíciou, že v Spišskej Novej Vsi žijem už viac ako pár rokov, vlastne od narodenia.V múzeu je nainštalovaná výstava Spišská Nová Ves známa a neznáma. Výstavu zámerne nainštalovali bez sprievodného textu. Postavená je len na fotografiách. Barličkou v orientácii je, že v každej tematickej časti umiestnili záber zo súčasnosti. Pôvodne som do múzea zašiel len z obyčajnej zvedavosti. Tá sa však rýchlo menila na prekvapenie. Postupne sa vo mne prebúdzalo spomínanie. A zaraz sa k nemu pridružilo pátranie. Najstaršie reprodukcie pochádzajú z 19. storočia. Nič mi nehovorili. Ani tie zo začiatku 20. storočia. Najzaujímavejší moment nastal, ak som štvrť, ulicu či budovu identifikoval a v spomienkach hľadal ako vyzerali, keď som bol mladší alebo celkom malý. Pokiaľ to len šlo. Samého ma ohúrilo, na koľko takýchto dnes už zmenených miest som si dokázal spomenúť.Zámerom autorov výstavy bolo, aby sa návštevníci snažili spomínať a zároveň objavovať. Netradičný zámer. Lenže asi ani autori netušili, že v ľuďoch prebudia i dávno pochované momenty z detstva, o ktorých je človek presvedčený, že navždy odumreli. Omyl. I stratené spomienky môžu vstať z mŕtvych. A stačí na to iba pár starých fotografii mesta, v ktorom žil, či žije. Od soboty žijem život súčasný a paralelne odznova i ten minulý. A nežije sa mi zle, to mi verte.