Ako sa zbaviť zbytočností (fejtón)

- Kamarát môj úbohý, - zašepkal som a objal ho. Od ľútosti sa mi z oka vykotúľala slza veľká a pekná ako perla. Schoval som si ju do vrecka.- Čo smoklíš? – vyškieral sa mi do tváre spokojný Fero.- Lebo si mrzák, - odvetil som v pomykove.- Mrzák si ty! Ak narážaš na moju nohu, nie je za čím banovať.Fero je záhadný človek, ale má dobrú vlastnosť, nenechá vás dlho v dohadoch. Rád uvádza veci na pravú mieru. Podľa logiky. Síce svojej, ale aj Ferova logika je logika.- Sám, z vlastnej vôle som sa jej zbavil, - vysvetľoval mi.- Mal si dvojitú fraktúru a nechcela sa hojiť, - hádal som.Zasmial sa. – Kdeže! Noha bola zdravá ako noha z dubového stola. Len mi bola nanič. Mal som s ňou iba oštaru.- S vlastnou nohou?- Veru tak. Ponáhľal som sa k televízoru. Niesol som si kávu a zakopol som o kreslo. Nielenže som sa obaril, ale o stolík vybil všetky zuby. No povedz, nenaštvalo by ťa to? Mňa teda hej. Tak som zašiel k chirurgovi a ten mi nohu odfaklil. Už s ňou teraz nezakopnem o nič.Jeho argumenty mi liezli do hlavy len ťažko. – To myslíš vážne? Veď nebudeš môcť utekať.- Aspoň sa nespotím. Keď už ide o to, každý skutok má svoje pozitíva a negatíva. Tak sa musíš pozerať na život. A nie úzkoprso, len na výhody. A vieš, ako som prišiel na ten nápad? Keď som vybité zuby hádzal do koša. Potešilo ma, že si ich už nemusím umývať. Zbavil som sa strachu zo zubára a aj bezsenných nocí. – Pozrel na mňa povýšene. – Aj s nohou je to podobné. Nepotrebujem si ju poškrabať, lebo už nesvrbí.Chcel som ho utešiť. – Aj na topánkach ušetríš.Neprisvedčil. Len zaškúlil na druhú nohu. Pokýval hlavou a zamrmlal, že zajtra by mal zájsť ku chirurgovi. Radšej som sa vyparil. Nechcem prísť aj o zvyšok kamaráta.Ale Fero nie je originálny. Zistil som to o týždeň, keď môj zamestnávateľ tiež sa zbavoval – nadbytočných pracovníkov.