Bitkár Fero (fejtón)

Môj dobrý kamarát Fero sa rád prechádza. Zbožňuje špacírovanie po námestí, no nepohrdne ani bočnými uličkami. Nečudujem sa mu, veď to je ideálny spôsob ako sa vyhnúť domácim prácam. Ale nemyslíte si, že svojho koníčka zneužíva, lebo pestuje slovenský národný šport – šup do krčmy a kým nie je pod obraz boží, ani nos nevystrčí. O to dbá jeho manželka. Na prechádzky chodí s prázdnymi vreckami. Dokonca ani vreckovku si nesmie zobrať, aby ju nepredal a peniaze neprepil.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Nedávno chodil z nohy na nohu, s hubou vysušenou, až sa mu z nej prášilo, keď zbadal, ako sa do jedného domu pokúšajú vniknúť sopliaci.Najprv chcel okolo nich prejsť bez povšimnutia, držiac sa hesla, čo ťa nepáli, nehas. Lenže Ferinko si ctí zákony tohto štátu a morálku spoločnosti. Stalo sa to v okamihu, keď si potreboval vybiť hnev, že do jeho života sa vpašoval ďalší deň, v ktorom bol odsúdený žiť triezvy. Hnev doňho vlial odvahu. Ubezpečil sám seba, že si to môže dovoliť, keďže sú to malí fagani, aj keď ich bolo vyše pätnásť.- Hej, čo to stvárate? – oboril sa na nich.- Čo ten starý cap chce? – komunikovali medzi sebou. – Dedo, staraj sa o svoj flek na cintoríne. Nám daj pokoj! – prívetivo sa mu prihovoril jeden z faganov.- Usmrkanci, čo si to dovoľujete? Zmiznite, lebo vám vyprášim nohavice.Myslíte, že sa zľakli? Mlčky ho obstúpili, mlčky sa naňho vrhli. Keď sa rozišli, ležal Ferinko na zemi a farbil chodník. Nespokojne pritom krútil hlavou.- Jáj, kedysi boli iné časy. Sopliaci nebili dospelých.- Dedo, doba sa zmenila. Ani mlieko nestojí dve koruny.Spokojne odišli. Deti svojej doby.