Dedičstvo (fejtón)

- Ferinko, ten čierny oblek ti pristane.- Somár, - uľavil si.- Mám smútok.- Úprimná sústrasť,- povedal som a podal mu ruku.- Nepreháňaj! I keď som mal svokru rád. – Zasnene pozrel na oblohu. – Bola to dobrá žena. A to, že mi kedysi zlomila tri rebrá, som jej dávno odpustil. – Vzdychol si.- No mám na ňu aj ťažké srdce.- Prečo?- Že nezabránila svojej dcére, aby sa za mňa vydala. Aj ju chápem, chcela mať pokojný a dôstojný život.Keďže mám Fera rád, snažil som sa mu vyhnať z hlavy pochmúrne myšlienky.- Už ste ju aj pochovali?- Pravdaže! Ponáhľali sme sa. Ženin brat súril. Kvôli dedičstvu. Sviniar jeden. Mohla pobudnúť medzi nami ešte deň, dva.- Ako viem, tvoja svokra bola nemajetná. Tak aké dedičstvo?- Dedičstvo je dedičstvo. Malé, veľké, je to jedno. Aj maličkosti potešia.Spomenul som si na iných dedičov. – Fero, vraj sa pritom odhaľujú charaktery.- To máš pravdu. Lenže tí dvaja nemali čo odhaliť.- Bolo to strašné?Fero uronil slzu. – Celý život si prejavovali súrodeneckú lásku. Hm, až kým medzi nich nevstúpil majetok. To si mal vidieť. Televízne horory sú oproti tomu rozprávky na dobrú noc.- Tak ako sa podelili?Fero mávol rukou. – Jej brat si zobral stoličku, ktorej chýbali nohy. Žene zostal zvyšok sukne, ktorý nechceli ani mole, hrebeň a sada hrncov bez dna.- To nevadí, hlavná vec, že sa dohodli.- Lenže žena po nociach fňukala, že je okradnutá.- To nič, prejde ju to.- Už prešlo. Od zlosti dostala infarkt. Teraz sa ja bojím.- A čoho?- Či tie úmrtia nie je nejaká dedičná pliaga. Ja o také dedičstvo nestojím.Nepovedal som mu nič. Čakám ako to dopadne. Fero zatiaľ žije.