Hlad (fejtón)

Fero chodil s veľkým bruchom a v otrhaných šatách. Fero už nechodí. Fero leží v nemocnici. Nešiel ta dobrovoľne. Rozbolel ho žalúdok, dávil, nespal, nuž jeho žene neostávalo nič iné, len zavolať pohotovosť. Lekár prišiel, vyšetril a stanovil diagnózu – prežratosť. Chcel Fera odviesť do nemocnice. Prišli všetci chlapi z okolia. Nakoniec sa im to s autožeriavom podarilo.V nemocnici nastali pre Fera krušné časy. Odopreli mu jedlo. O jeho položení som sa dozvedel až o týždeň. Keďže Fero je kamarát, išiel som ho navštíviť. Zvítali sme sa so slzami v očiach. Ja som ich mal zo zúfalstva, ako som ho hľadal pod všetkými prikrývkami a on zasa od túžby.- Aký si okrúhlučký a šťavnatý, - mľaskal Fero.- Ty si kanibal?- Nie, ja som hladný. Týždeň som nemal v ústach absolútne nič. Už sa mi z nej práši. Lekári sú sadisti.- Chudáčisko.Kývol rukou. – A nielen oni. Aj spolubývajúci sú takí. Keď sa vrátia z jedálne, furt nadávajú na hnusné žrádlo. Čože oni vedia, čo je to hlad. Skúšal som požrať aj vlastné papuče. Lenže to nie je ono. Mäso je mäso.- Vydrž!- Nevydržím. Zomriem. Kamarát môj, skoro zo mňa spravili zlodeja. Chcel som zo susedného balkóna ukradnúť jedlo, no nemal som síl. Daj mi nôž.- Chceš si pokrájať chlieb?- Chcem zavraždiť lekára.Po čase Fera prepustili. Prichystali sme mu malú slávnosť a zaviedli do reštaurácie. Pod krk sme mu uviazali posteľnú plachtu. Strašne slintal. Objednávkami zapratal celý stôl. Šťastne sme naňho pozerali. Vychlípal polievku a požral z nej až tri rezance. Viac nevládal.Celé dni plače. Každému rozpráva, že ovdovel, lebo mu odumrela chuť do jedla.