Hlava (fejtón)

Na hlavu sa môžeme pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Napríklad. Niekto zastáva názor, že hlavu potrebuje k tomu, aby mal kde umiestniť svoju peknú tvár. Povie si: keby nebolo hlavy, kde by som nosil tvár? S prepáčením, na zadku? Nezmysel. Tam by ju nikto nevidel. A má svojím spôsobom pravdu. Povrchní ľudia vám odvrknú, že preto, aby im nenapršalo do krku. Trápna argumentácia. Názory na účelnosť hlavy sa s vývojom ľudstva menili. Človek prenášaním z generácie na generáciu začal prikladať čoraz väčší význam hlave. Dobrovoľne jej prisúdil prioritný význam svojho bytia i konania. Jednoducho povedané, všetko zvalil na hlavu. V nej vzniknú myšlienky, zárodky skutkov, konania. Ja nič, ja muzikant. Zodpovedná si ty, moja hlava. Človek, ktorý je múdry a nerobí chyby, v poriadku. Ten s tým nemá starosti. Taký človek má svoju hlavu rád. Dokonca ju občas aj pohladí. Od spokojnosti. Ale čo ostatní? A tých je väčšina. Uznáte, nemajú to ľahké. So svojou hlavou. Ale aj medzi nimi sú rozdiely. Buď majú hlavu prázdnu, alebo naopak, plnú. Hlúposti. Ktorí z nich to majú ľahšie? Ťažká otázka a ešte ťažšia odpoveď. Človeka s prázdnou hlavou nič netrápi. Kráča si medzi nami, hlavou pohybuje tak, ako fúka vietor. Cíti sa ľahko, problémy ho neťažia. A že má hlavu, vie keď do niečoho narazí. Hlava mu pekne duto zazvoní a on si povie: Aha, moja hlava. Ani človeka s hlavou plnou hlúposti nič netrápi. Tento typ dokáže aj rozmýšľať. O svojom. O hlúpostiach. Hlúposť je pre neho najväčšou hodnotou. A čo s tým? Nič. Akurát, nezabúdajte, že máte hlavu. Ak máte čas, skúste odhadnúť, do ktorej skupiny patríte.