Hnev (fejtón)

Našu malú exkurziu do problematiky hnevu môžeme začať pri jeho označení. Ľudia sú huncúti a všetko si pre uľahčenie komunikácie pomenovali. Málo používané slová sa vytrácajú do zabudnutia. Frekventovaným zase pridávajú nové a nové označenia. A teraz konkrétne. Slovo nahnevať. Posvieťme si na jeho synonymá. Tu sú: zlostiť sa, pajediť, nasrať, naštvať, nafučať, peniť, zúriť, prskať, durdiť sa... Hádam stačí. Je ich dosť, čo poviete? Z toho vyplýva, že u ľudí vlastnosť akou je hnev, je bežným javom. A ako to vyzerá v praxi? Budem konkrétny. Opíšem svoj jeden bežný deň. Idem spať neskoro. A prvé čo ráno počujem je budík. Rozdrnčí sa keď som v najsladšom spánku. Srdce mi trepoce až kdesi v hrdle. Nešmarím ho o zem. Tento mesiac by to bol už tretí. Nahnevaný vstanem. Nič sa mi nedarí, všetko mi padá z rúk. Utekám do práce. Som len obyčajný občan, musím si vystačiť s mestskou dopravou. Prvý spoj mi ujde pred nosom. Zostane mi len výhražne mu pohroziť. Ďalší vynechá a do nasledujúceho sa nevtlačím. Slabou náplasťou mi je, že poslednému cestujúcemu opľujem chrbát. Samozrejme, že do roboty prídem neskoro. Hnev v sebe krotím a snažím sa myslieť pozitívne - teším sa na rannú kávu. Nedočkám sa. Skočí do toho môj šéf. Medzi dverami mi oznámi, len tak na pol úst, že nedostanem odmeny. A to som minulý mesiac presedel v práci bez pohnutia. Nemá mi čo vytknúť. Nepohol som ani prstom, aby som nič nepokazil. A on na mňa takto. Sviniar jeden! Od jedu ma dobre nerozhodí. Musím hnev dusiť v sebe. A tak sa teším na návrat domov. Moji blížni ma nesklamali. Doma sú všetci - žena i deti. Ach, tá úľava! Hneď od dverí žena dostane hubovú polievku a deti poriadny výprask. Tresnem dverami a odchádzam do krčmy... Čože? Že to poznáte? Veď hovorím, hnev je nám všetkým blízky. Akurát ma srdí, že furt musím natrafiť na niekoho, kto ma nahnevá.